O DOMOVE A ČO BY OBYVATEĽOM MESTA NEMALO BYŤ JEDNO

Mnoho ľudí si myslí, že domov je iba priestor medzi stenami, strop, podlaha a počet izieb. Že domov končí za oknom, vchodovými dverami, či za bránou do dvora. Lenže súčasťou toho domova je aj ulica, sídlisko, štvrť, mesto, krajina, príroda… . A asi aj preto len veľmi málo ľudí zaujíma, čo sa v meste deje. Kto má čo na starosti, ako prebiehajú procesy, akú funkciu kto zastupuje a kto rozhoduje o tej ulici, sídlisku, štvrti, meste. O tom, čo sa bude robiť, organizovať, stavať, rekonštruovať a kam pôjdu peniaze, ktoré nepatria poslancom, ani vedeniu, ale patria všetkým obyvateľom/občanom. Aj vďaka rozhodnutiam tých, ktorých sme volili, mesto buď napreduje, stagnuje, alebo ide do hajzlu. To už nechám na posúdenie každého človeka. Ako sa tu cíti.

Každý človek niekde žije, pracuje, založí si rodinu, venuje sa záľubám, športu, kultúre, či už je to mesto, alebo dedina. Žije svojim vlastným životom. A v tom meste alebo dedine niekto rozhoduje, niekto hlasuje, využíva výhody svojej funkcie a narába s verejnými financiami, na ktorých sa najvýznamnejšou časťou podieľajú obyvatelia, takže by ich malo zaujímať, kam tie peniaze putujú. Ako sa s nimi narába.

A ak sa niekto dobrovoľne rozhodne vykonávať takúto verejnú funkciu pre mesto a pre ľudí, na základe zvolenia občanmi, tak musí počítať aj s tým, že sa mu poniektorí z tých tisícov ľudí budú pozerať na prsty a sledovať jeho rozhodnutia, vyjadrenia a prácu.

Iste, v každej práci sa robia chyby. Všetci robíme chyby, máme svoje slabosti, nedostatky, zlozvyky, ktoré ovplyvňujú naše počínanie v živote. Ale je rozdiel medzi chybou a úmyslom. Tak ako je rozdiel pomýliť sa/nemať pravdu, alebo úmyselne klamať.

Mrzí ma, že mnoho ľudí sa vysmieva tým, ktorí to všetko sledujú a bojujú aj za nich. Aj za ich záujmy. Aj za ich krajší životný priestor. A je smutné, čo všetko je tu ľuďom jedno a z čoho si robia srandu.

Tým, že mi dianie v našom meste nie je ukradnuté, som prišiel na mnoho vecí. Pýtaním sa, stretávaním sa, chodením po úradoch, vyhľadávaním rôznych informácií, dohôd, zmlúv, objednávok či faktúr a aktívnou komunikáciou s vedením mesta, s úradníkmi, aj s poniektorými poslancami. Ak má niekto iné, alebo lepšie informácie, tak sem s nimi. A nie sa vysmievať. Venujem sa tomu dosť dlho, no keď má niekto lepšie info, rád sa o tom dozviem.

A čo by nám nemalo byť jedno?

Kto o nás rozhoduje. Kto ako narába s dôverou voličov, vďaka ktorým je vo svojej funkcii. Pýtať sa kto čo urobil, navrhol, či presadil zo svojej funkcie poslanca. Prečo sa rozhodovali tak, alebo onak. Pozerať kto ako hlasuje.

Zaujímať sa, prečo sa úradníci za vážne pochybenia a úmyselné škodenie rozpočtu “trestajú” preložením na iný úrad a nie tvrdým postihom.

Pýtať sa na verejné osvetlenie. Prečítať si zmluvy, prečo je suma taká aká je, prečo to robila a spravuje taká a taká firma a prečo tá údržba za tie peniaze nie je taká, aká by mala byť. Pretože údržba a lehoty sú súčasťou zmluvy.

Pýtať sa na rozpočet mesta, na jeho príjmy a výdavky. Všetko sa dá sledovať na stránke mesta a na internete, kde je povinné zverejňovanie.

Pýtať sa na načasovanie služieb, alebo na načasovanie kúpy niečoho. Prečo sa vyhodilo na konci roka mnoho peňazí na zbytočnosti, keď sa doba aj vďaka koronakríze zhoršila a možno by tie peniaze uvítali ľudia, na ktorých službách stojí obľúbenosť a návštevnosť mesta, no krízu finančne nezvládajú. Určite by od mesta uvítali finančnú injekciu, keď už musia mať svoje podniky či obchody zatvorené, alebo nemôžu poskytovať služby, ktoré ich živia, udržujú v meste ľudí, priťahujú turistov a návštevníkov, alebo mesto skrášľujú, zlepšujú.

Zamyslieť sa, prečo sa na nejakej akcii dokáže pofotiť a priživiť toľko ľudí, poslancov, kandidátov, firiem. Prečo sa kradnú nápady, prečo sa niečo robí iba na oko, prečo sa niekto chváli cudzou prácou a cudzím úsilím.

Sledovať, komu a za koľko sa predáva alebo prenajíma majetok mesta. Komu za symbolické jednoeurové platby, alebo komu na základe zámennej zmluvy.

Opýtať sa na nezrealizované lyžiarske stredisko, kvôli ktorému sa vyrúbalo mnoho stromov, no nikto nevie, kde to drevo skončilo. A nie je ani lyžiarske stredisko.

Sledovať rôzne prepojenia firiem, mesta, zmluvných strán, vyhľadávať si to na internete a zamyslieť sa, prečo poniektoré firmy majú sídlo na Cypre. Ako môže byť takáto firma pre mesto dôveryhodná.

Zamyslieť sa nad tým, ako je možné, že mesto trpí klamárov a podvodníkov, ktorí sa hrajú na developerov. Prečo kvôli takýmto zrúdam ľudia prichádzajú o úspory, pohodlie, či o možnosť nebývať za svoje peniaze načierno.

Pozrieť si, komu patria  aké budovy a pozemky. Čo sa objednáva a za koľko. Koľko stoja práce, služby, materiál, zariadenie, údržba. Kto je dlhodobo prisatý na mestské peniaze ako dieťa na prsník.

Zamyslieť sa, čo sa v meste neurobilo na úkor niečoho iného. Prečo sa niečo zaplatí z mestských peňazí a na niečo sa sľubuje financovanie externými zdrojmi. Prečo sa vlastne toľko sľubuje a nepremieňa na realizáciu? Čo je efektívne, aké sú priority, ako sa myslí na ľudí.

Zamyslieť sa, prečo sa vedenie, ani poslanci nevyjadrujú k vážnym veciam v našom meste, ako napríklad drogy, vandalizmus, bezdomovci, bezpečnosť, neschopnosť mestskej polície, alebo k nedoriešeným závažným trestným činom.

Všímať si, kto kandiduje a čo sú to za ľudia. Čo majú za ušami, aké majú prepojenia a o čo im ide. Prečo si niekto len mesiac pred voľbami mení bydlisko, aby mohol kandidovať v našom meste. Prečo niekto zneužíva tragédie na získanie politických bodov. Prečo niekto presadzuje iba určité firmy.

Všímať si, komu sa čo prepieklo a na aké veci ľudia veľmi rýchlo zabudli. Ako sa tu lámali kosti, ako sa tu mlátilo, vyhrážalo, vydieralo a ako sa zahladzovali rôzne vážne prešľapy, bitky, ublíženia na zdraví a iné vážne veci, pretože im to bolo umožnené buď kvôli známostiam, alebo kvôli politickým funkciám blízkych osôb.

Zamyslieť sa nad tým, ako si môžu dovoliť poslanci nafúkať za volantom. Tých prípadov bolo viac. Nemali by ísť príkladom? Nemali by mať zodpovednosť aj voči obyvateľom, keďže pred voľbami ich žobrali o hlasy a podporu? Alebo je to pre poniektorých iba párty a možnosť zneužívať svoje postavenie? Ťažiť z toho, že majú svojich sympatizantov, kamarátov a známych, ktorí sa ich vždy slepo a iba z princípu zastanú?

Zamyslieť sa, či vedenie mesta, poslanci a úradníci sú ústretoví, ochotní, či odpovedajú na otázky, ako reagujú a či vedia, čo je to transparentnosť.

Opýtať sa, prečo sa do funkcií dosadzujú ľudia, ktorí majú problém s alkoholom,  kvôli ktorému prišli o predošlú prácu.

Zistiť si, čo všetko môže ovplyvniť a o čom môže rozhodnúť primátor a čo naopak nie je v jeho moci. Kto každý mú hádže polená pod nohy a o čom rozhodujú a hlasujú poslanci.

Zamyslieť sa, prečo činnosť mestskej polície nie je efektívna, prečo sa vytratila dôvera v túto inštitúciu, prečo niekedy ani neprídu, keď ich zavoláme. Prečo nepokutujú a neusmerňujú parkovanie na sídliskách, pretože mnohí obyvatelia parkujú ako sebeckí a bezohľadní hajzli.

Sledovať výzvy a projekty. Skúsiť sa do niečoho zapojiť a aspoň malým dielom urobiť niečo pekné pre mesto, pre susedov, pre komunitu …. .

Nezabudnite na to, že by ste sa nemali uspokojiť s tvrdením v štýle – “buďme radi, že tu máme aspoň niečo a že aspoň niečo sa tu robí“. Treba sa zamyslieť nad efektivitou využívania mestských peňazí a nad tým, čo je prioritou pri ich použití. Pretože na niečo tie peniaze sú a na niečo nie sú.

Zdieľaj to