ZASPOMÍNAJME SI: KEĎ BOLI ZIMY O ZÁŽITKOCH ZO SÁNKOVANIA, ČI GUĽOVAČIEK

Aj keď sa skoro každý rok objavia správy, že sa treba pripraviť na najtuhšiu zimu a na poriadnu nádielku snehu, tak toho snehu akoby bolo každým rokom menej a menej. A aj keď nasneží, tak sa neudrží dlho.  Poriadna zasnežená zima a biele Vianoce sú už skôr záležitosťou spomienok na dobu, keď sme každý mali svoj kopec, na ktorý sme sa chodili po škole a cez víkendy sánkovať s kamarátmi, či spolužiakmi. Keď sme ihneď po napadaní prvého snehu vybehli na ulicu a guľovali sa medzi autami na sídlisku. Zhŕňali sme ho zo zeme, alebo z áut. No a čo, že bol špinavý. Keď sme zo schodísk v bytovkách vytrhávali gumy a šmýkali sa na nich. Keď sme sa chytili za zadný nárazník a nechali sa v podrepe ťahať za autom po zasneženej ceste. Keď rodičia chodili pre svoje deti pred školu a urobili im prekvapenie v podobe “sánkovej dopravy” až domov. Keď sme sa učili korčuľovať na ľade pri škole, alebo medzi panelákmi. Vtedy to ešte šlo. Ochota ten ľad urobiť a starať sa oňho. Natiahla sa hadica z bytovky, alebo sa voda dokonca nosila vo vedrách z potoka. Ani si už nepamätám, či to v tej dobe niekoho ťahalo k lyžiam, bežkám, či snowboardu. Aspoň nie v tom veku. Väčšia sranda bola predsa len na sánkach, ktoré to nie vždy vydržali.

Ja som rád chodil na kopec nad sídliskom západ 1. Vždy keď som pozrel von oknom zo svojej izby, tak som tam videl kopu ľudí. Prešli sme cez potok, krížom cez pole, až na kopec. Boli to skvelé sánkovačky. Na sánkach, klzákoch, gumách, igelite. Vtedy som zistil, že ak dolu kopcom ide niekto na sánkach dostatočne rýchlo a trafí ma v plnej rýchlosti do nôh, tak dokážem urobiť salto. Ani sa oňho nemusím snažiť.  

Neznášal som však sneh v topánkach, alebo keď sa mi dostal medzi rukáv a rukavicu. A taktiež, keď som potreboval čúrať a musel som zo seba najprv odstrániť jednotlivé vrstvy oblečenia. Príjemné nebolo ani prísť domov a snažiť sa zohriať si ruky v teplej vode. Mal som pocit, že mi zlezú nechty. Všetko ale zachránil čaj, alebo kakao a čerstvý koláč.

Mrzí ma, že tie zimy už nie sú také, ako kedysi. Že si deti neužijú takéto sánkovačky, guľovačky, či korčuľovanie na sídlisku. Snáď nás tohtoročná zima prekvapí, pretože sneh k zime patrí, aj keď sa to mnohým nepáči, pretože musia každé ráno vyslobodzovať spod bielej vrstvy svoje autá. Ale tiež boli kedysi deťmi a z toho snehu mali radosť.

Pin It on Pinterest

Share This