Z NÁVRATOV DO DETSKÝCH SPOMIENOK: Zo života škôlkara

Rád spomínam na detstvo a na mnohé si pamätám aj zo škôlkárskych čias. Spája sa to vo mne s pekným, bezstarostným obdobím a oboznamovaním sa so všetkým tým, čo je dnes pre mňa samozrejmosť. Komunikácia, motorika, hygiena, vychádzanie v kolektíve, zdvorilosť, schopnosť zaviazať si šnúrky, rozpoznávať rozdiely medzi ročnými obdobiami a mnohé ďalšie, aj keď všetko to bola iba pomoc k výchove, ktorú som dostával od rodičov doma a ktorú by mali dostávať všetky deti a nie sa tejto zodpovednosti zbavovať už pri dverách materskej školy.

Každopádne bol to bezstarostný život dieťaťa, ktoré v sebe v tomto období majú tú milú detskú sebeckosť, naivitu a hravosť. Pamätám si, keď sme vybehli na dvor a do detského kriku sa ozývali pokriky učiteliek. Taktiež si pamätám pravidelné vychádzky a že som už vtedy nerád šiel s niekým za ruku. Asi som sa hanbil.

Na dvore sa dalo ešte hrať v pieskovisku, na kolotoči a preliezačkách, ktoré tam už dávno nie sú. Buď boli už staré, alebo nespĺňali predpisy. Ani neviem. Aj tie pieskoviská v takom stave aké boli kedysi, sú už minulosťou. Odjakživa som neznášal pocit piesku v topánkach, preto som sa im vyhýbal.

Pamätám si na hračky, s ktorými som sa pravidelne hral a chcel som ich mať doma – drevenú farmu s postavičkami a domácimi zvieratami. To bolo top. Pamätám si aj vystúpenia kúzelníka, či Mikuláša, ktorý za pesničku, alebo riekanku rozdával sladkosti.

Pamätám si plač poniektorých detí, keď ich rodič doniesol do triedy a oni s ním chceli ísť preč, späť domov. Žalostný plač, ktorý trval niekedy až pridlho. Sople až po brady. A k tým sopľom? U mnohých dospelákov vidím ešte aj v tomto veku, ako si ich vyťahujú z nosov a jedia. Fuj.

Mnohým ľuďom sa škôlkárske časy spájajú aj s jedálňou a čakaním na otvorenie okienok. Polievky, nátierky, paštéty, ovocie na olovrant, kakao a pre mnohých veľká trauma z detstva – šupka na mlieku. A čo vy? Patrili ste medzi deti, ktoré zjedli všetko, čo bolo na tanieri, alebo medzi deti ktoré nechceli jesť, alebo ich pri jedle naťahovalo na zvracanie.

Pamätám si okrem hier na dvore mnoho aktivít – športových, výtvarných, aj náučných. Telocvik v úboroch, farebné papiere, lepidlá, výrobu šarkanov a gaštankov, magnetickú tabuľu a magnetky v tvare ovocia, ktoré sme sa učili počítať. Pamätám si detské riekanky, pesničky a nejakú báseň o Leninovi. Pamätám si koberec v triede, ktorý tam je asi ešte dodnes.

Po vychádzke samozrejme pred spaním nasledovala spoločná hygiena v umývarke. Mal som rád chuť jahodovej zubnej pasty.

Pamätám si na to, že každý mal pridelený svoj obrázok, ktorý mal aj na skrinke. Pamätám na rozkladacie postele a na to, že niektoré deti nechceli chodiť spať. Ja som nikdy po obede zaspať nevedel. Spomínam si na odfukovanie detí, ktorým sa to podarilo, aj na šepot tých, ktoré nespali, alebo ako sa im triasli viečka, keď spánok predstierali. Pamätám si, ako ich učiteľky tíšili a vraveli, aby boli ticho, zavreli oči a spali. Pamätám si, ako počas tejto viac-menej pokojnej chvíle pili učiteľky pri stole kávu.

Pamätám si radosť, keď pre deti začali chodiť rodičia a vždy keď niekto zaklopal, tak každý dúfal, že to už idú preňho.

Zdieľaj to