Čo treba k tomu, aby boli cesty bezpečnejšie? Čo to stojí? Stačí k tomu rešpekt, ohľaduplnosť, obozretnosť, dodržiavanie predpisov a uvedomenie si vlastnej pominuteľnosti, zraniteľnosti, omylnosti. Nič z toho nie je nad ľudské sily. Tak ako sa dá sadnúť za volant triezvy, spôsobilý jazdy a šoférovať auto, ktoré je technicky spôsobilé na jazdu. To je taktiež rozhodnutie a nie chyba.
Často si všímam, že poniektorí ľudia nedokážu stráviť, keď ich niekto obehne, alebo keď niekto ide rýchlejšie ako oni. Berú to ako výzvu sa pretekať a ukázať, kto má lepšie auto. Neuvedomujú si však, že to nie je súťaž v tom, kto má lepšie a rýchlejšie auto. Auto má posádku doviezť z bodu A do bodu B. A bezpečne. Bez frajeriny. Bez ega. Bez preceňovania svojich síl. Pretože mnohí si myslia, že si môžu dovoliť riskovať a porušovať dopravné predpisy, lebo vraj vedia dobre šoférovať. No aj profesionálni šoféri a pretekári mali autonehody, z ktorých boli mnohé aj smrteľné. Nehovoriac o tom, že keď niekto porušuje dopravné predpisy, tak to neznamená, že vie šoférovať, ale že šoférovať nevie. Pretože s vedením motorového vozidla súvisí aj znalosť dopravných predpisov, značiek, maximálnych rýchlostí v obci, mimo obce, na diaľnici, ale aj v obytnej zóne.
Riskovanie, porušovanie pravidiel, alkohol či drogy za volantom… toto všetko nie je omyl, alebo chyba. Je to dobrovoľné rozhodnutie. Tak ako predvádzanie sa pred spolujazdcami, alebo pred dievčatami, ktoré sú blbé, že im to vôbec príde obdivuhodné, alebo sexy. Že je to nejaká frajerina. Mnohí takíto frajeri zabili bezohľadnou jazdou svojich spolujazdcov. Treba sa pozrieť na fotografie alebo reportáže z takýchto nehôd, či sú sexy a frajerina aj jazvy, zlomeniny, mŕtvoly.
Taktiež silný motor nie je oprávnenie k porušovaniu predpisov a drahé auto so “skúseným” šoférom nemá prednostné právo jazdy. Taktiež sa nemá čo nedočkavo lepiť na auto pred ním a blikať mu do očí, aby šiel rýchlejšie, keď ide maximálnou povolenou rýchlosťou. Nikdy nevie, či za volantom nesedí začiatočník, ktorý môže spanikáriť, alebo nervák, ktorý dupne na brzdu, vystúpi z auta a drzému šoférovi vo vozidle za ním omláti hlavu o volant. Potom si nabudúce takáto drzá osoba rozmyslí, či bude niekomu blikať, provokovať, ukazovať prostredník.
Ale mnohé je aj o pozornosti a plynulosti premávky. Keby mali šoféri medzi svojimi autami zodpovedný odstup, alebo nečumeli do mobilu a neodkladali ho až keď zasvieti zelená, tak by mnohé zápchy a kolóny neboli. Oranžová na semafóre má svoj zmysel a význam.
A motocykle? To je kapitola sama o sebe. Mnohí si neuvedomujú, že pôžitok z rýchlej jazdy neznamená aj bezpečnosť. A nie len tú svoju. Vidíme to sami, ako poniektorí jazdia. Ako blázni. Nikde nič a zrazu sa veľkou rýchlosťou objaví motorka. A ak dôjde k tragédii, tak si treba povedať na rovinu – pri rýchlej a bezohľadnej jazde motocyklom ide o úmyselné, vedomé rozhodnutie a o ľudskú hlúposť. Nie o nejakú chybu. Stojí to za to? Za riskovanie zdravia, života a za slzy a smútok pozostalých? Je v živote až tak dôležité nerešpektovanie predpisov a maximálnych povolených rýchlostí? Až tak nevyhnutne potrebujú poniektorí riskovať, že nedbajú na životy a zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky? Každý predmet, použitý proti človeku, či už proti jeho zdraviu, alebo životu, sa stáva zbraňou. Takto sa aj z áut a motocyklov stávajú zbrane, pretože bezohľadnou jazdou ohrozujú okolie.
A niečo pre chodcov. Zamyslite sa, prečo asi na semafóre pre chodcov nie je oranžová, ale iba zelená a červená. Pretože chodec dokáže ihneď zastaviť chôdzu a ihneď sa pohnúť. Nepotrebuje sa rozbiehať, tak ako auto a ani nemusí mať brzdnú dráhu. Myslite na to, keď sa budete bezohľadne vrhať autám pod kolesá, pretože nemáte absolútnu prednosť. Musíte zvážiť, či môžete bezpečne prejsť. Pretože koho myslíte, že potrestáte tým, že sa postavíte na prechod keď ide auto? Šoférovi môžu vziať vodičák, dať mu pokutu, alebo uložiť trest, ale vy už nikdy nemusíte chodiť. Ak to ovšem prežijete. A taktiež nemôžete vedieť, či vás ten šofér nechce zabiť úmyselne.
Ohľaduplní by mali byť aj dôchodcovia, starí ľudia, matky s kočiarmi, pretože ani to neznamená, že auto dokáže v sekunde zastaviť. Nie je to proste možné.
Ako som spomínal vyššie. Stojí to iba rešpekt, ohľaduplnosť, obozretnosť, dodržiavanie predpisov a uvedomenie si vlastnej pominuteľnosti, zraniteľnosti, omylnosti. A či to fakt treba frajerovať, provokovať, niečo si dokazovať. Jedna sekunda vám môže zmeniť celý život. Ste fakt ochotní to takto zbytočne riskovať?