O “OVCIACH” A “NEOVCIACH”, ALEBO KEĎ SI ĽUDIA NAVZÁJOM NADÁVAJÚ ZA INÝ NÁZOR

/toto je iba môj názor, keďže nie som ani virológ, ani biológ, ani ekonóm, ani politológ, ani historik, ani psychológ, ani jasnovidec, ako si o sebe poniektorí v diskusiách myslia. Snáď si to aspoň tie “neovce” prečítajú celé, kým sa rozhodnú nejako zareagovať/

Jediné, čo sa tu šíri viac ako vírus, je ľudská hlúposť, prezentovaná širokospektrálne prostredníctvom internetu a sociálnych sietí. Už čakám, kedy sa ľudia začnú hádať a nadávať si pri téme príčiny vyhynutia dinosaurov. Lebo každý predsa najlepšie vie, ako to bolo, lebo aj keď pri tom nebol, tak o tom čítal nejaký článok.

Často si všímam pri správach o autonehodách, alebo pri iných tragických úmrtiach, ako pár ignorantov  vždy do diskusie utrúsi poznámku – “umreli na covid 19”. Asi im to príde ako veľká sranda. Sranda zo smrti a cudzieho nešťastia. Ale len kým sa to netýka priamo ich, alebo ich blízkych. To už by asi vtipkovanie nebolo. Keby niektorému z nich tragicky umrel otec, mama, brat… tak či by tam k tomu napísali – “umrel na koronu”. Tí, ku ktorým sa takto vyjadrujú, majú taktiež svoje rodiny a asi sa im to veľmi príjemne nečíta. Po novom je teda smiešne keď niekto ochorie, alebo keď umrie. Alebo keď umrie starý človek, lebo predsa starí asi už umrieť môžu, lebo na nich nezáleží. Či ako to je? Aká hlúpa hlava môže vôbec vysloviť niečo také, že “nerobte paniku, veď to zomrel IBA starý človek”. Na nich nezáleží?

A tak sa ľudia začali deliť na dva tábory, hádať sa, urážať, dokonca priať smrť tomu, kto oponuje a má iný názor. Vysmievať sa chorým. Všetci bez vlastných argumentov sa hádajú, ako keby oni osobne pozerali do mikroskopov, odoberali vzorky, mali tituly pred menom aj za menom a podieľali sa na vedeckých štúdiách. A ostatných nazývajú “ovcami” za iný názor. Mnohým trochu uniká rozdiel medzi názorom a pravdou.

Teraz keď sa niekto prizná, že má koronu, tak si vyslúži smajlíky, lebo predsa klame, však? Odkedy sa z choroby vysmieva? Až tak tá ľudská hlúposť vzrástla? Lebo oni majú odkukaný cudzí názor, ktorý im nenapadol len tak sám od seba? Oni si ho museli prečítať 😀

Keď prišla prvá vlna korony, tak ľudia mali rešpekt, brali to vážne, pozorne sledovali správy, názory a štúdie odborníkov. Nikto nevtipkoval, ani nedával všade už iba z princípu smajlíky. Dodržiavali sa nariadenia a ľudia boli k sebe ohľaduplní. Nikto neurážal ani hlavného hygienika a nenadával mu do bravčových hláv. Potom však prišla druhá vlna a začalo pribúdať kadejakých vtipov, polemík, falošných správ, obrázkov, dohadov, pochybných článkov. A ľudia čumiaci do monitorov zrazu zistili, že môžu mať aj iný názor a mať ho za pravdu. Pretože dnes málokto dokáže vyprodukovať vlastný názor a vlastné argumenty.

Ovce a neovce 😀 Všetci ste rovnakí.

Tie “neovečky” totiž zrazu z internetu a z telky vedia ako to všetko je, kde je pravda a tou svojou internetovou “odbornosťou” a znalosťou do toho zaťahujú aj ostatných a ohrozujú ich. Aj rizikové skupiny. Starých a chorých. Alebo na starých a chorých nezáleží?

Aj keby bol koronavírus pri nejakom úmrtí iba jednou z príčin, tak to má váhu. Lebo každá smrť je hrozná. ČI už umrie mladý, alebo starý človek.

Ale radšej budú smajlíkovať všetky správy o úmrtiach, lebo každý predsa vie ako to je, tak má právo sa vyjadriť ku každému úmrtiu. Dokonca to porovnávajú napríklad s rakovinou, infarktom atď… . Čo z toho je ale nákazlivá choroba? Ktoré z toho? A čísla? Čo myslíte, aké čísla by boli, keby sa nerobili od začiatku žiadne opatrenia? Ale aha, veď tie čísla sú predsa náhodné, nepravdivé. A odkiaľ to máte? No predsa z internetu.

Poniektorí si asi myslia, že venovať sa niečomu znamená sedieť pri počítači a čítať cudzie názory a dohady. Že tým sa z nich stali odborníci, s právom nadávať ostatným. A podotknem, že ani smajlík, ani nadávka nie sú argumenty. A diskusiu je možné začať dvoma spôsobmi:

1. “Nesúhlasím, pretože …. a dať nejaký argument, svoj názor, postoj.

2. Čo ti jebe? Čo to trepeš za pičoviny.

A potom takíto ľudia očakávajú slušnú debatu? Ale to je tá odvaha na diaľku. A keď sa stretnú osobne, tak pozerajú do zeme a dúfajú, že nedostanú ranu.

Aj v súvislosti s politickým dianím na Slovensku, aj so situáciou vo svete, či koronavírusom sa tu po novom začali ľudia deliť na “ovečky” a “neovečky”. Lebo jedni si myslia, že majú väčšiu pravdu a lepšie informácie, ako tí druhí. A to robí ovce z nich všetkých. Pretože čo považujú za pravdu? To čo im lepšie znie, z toho čo si prečítajú od niekoho iného? Pretože u mnohých sa tvorí názor a argumenty iba z počutia niekoho iného. Kto z nich je ale odborník? Kto vyštudoval, alebo sa aktívne zaujíma o medicínu, virológiu, politiku, právo, kriminalistiku? A potom si takto pekne v diskusiách nadávajú. Jedni označujú druhých za jebnutých, pretože majú tie najlepšie informácie z najlepších zdrojov. Koľko z tých zdrojov sú ale odborné veci? Odkiaľ majú tie svoje informácie a na základe čoho to neberú iba ako názor, ale ako fakt? A vidíme, čo všetko sa dá vyrobiť, ako falošná informácia – text, konverzácia, štatistika, fotka, graf, zvuk, video. Ako dokážu napríklad ukrivdení zamestnanci vyrábať falošné dôkazy na svojho zamestnávateľa, alebo firmu. Atď.. .  Odkiaľ kto vie, čo je pravda? Pretože my všetci ako laická verejnosť môžeme mať iba NÁZOR a nie sa tu hádať, kto má pravdu a kto nie a staviť na to aj zdravie a život iných ľudí. Nie som si totiž vedomý toho, že by niekto z môjho okolia bol študovaný odborník, alebo výskumný pracovník. Ale myslia si, že zdieľaním cudzieho obsahu z nich odborníci budú.

Ale aký názor a zmýšľanie by sme chceli od ľudí, z ktorých si mnohí myslia, že do majonézy ide mlieko, že sklo sa vyrába z vody, že hlavné mesto Číny je Japonsko? Schválne sa na to skúste opýtať niekoho vo svojom okolí. Čo chceme od “chytrých” Slovákov, z ktorých mnohí nepoznajú slová hymny a nevedia s akými štátmi hraničí Slovensko? Čo chceme od ľudí, ktorí nevedia, či je zem guľatá, alebo plochá, alebo že sa povie “rúško” a nie “rúška”? Ale vyjadriť by sa chceli 😀 Čo chceme od ľudí, ktorí sa neváhajú zadlžiť kvôli dovolenke, novej telke, alebo umývačke riadu. Takíto ľudia, ktorí nemajú všeobecný prehľad, zázračne vedia aká je pravda okolo pandémie, politikov, súdnych sporov?

Čo chceme od ľudí, velebiacich politickú stranu, ktorá sa bije do pŕs, že ako silno je národne založená a ako ctí národné otázky, no stačí sa pozrieť na ich prejavy a príspevky na internete, koľko je v tom gramatickej správnosti. Žalostne málo. Ako niekto môže hlásať národné uvedomenie, keď neovláda svoj rodný jazyk? Veď to je výsmech. OK, keď niekto nevie povedať “R”, tak to nie je jeho chyba. Ale to, že chýbal na hodinách slovenčiny a nedoučil sa to, tak to jeho chyba je.

Čo chceme od ľudí, ktorí sa vyjadrujú k ekonomike, no neovládajú ani základné ekonomické pojmy?

Čo chceme od ľudí, ktorí aj bez toho aby si prečítal celý súdny spis, boli na mieste činu, alebo vypočúvali svedkov vedia, kto je vinný a kto nevinný?

Čo chceme od ľudí, ktorým vadí, že si niekto dopomôže k titulu, no nevadí im, keď si chlapi dopomáhajú k svalom a ženy ku kráse?

Čo chceme od ľudí, ktorí deťom/žiakom hovoria, aká zlá je šikana, vysmievať sa iným, alebo ich prezývať, urážať. Čo si ale tie deti musia myslieť, keď zapnú internet a vidia tam, ako si dospeláci nadávajú? Ako sa posmievajú jeden druhému, ako sa urážajú, prezývajú. Takto idú príkladom? Že niekoho zosmiešňujú za vadu reči, že niekto koktá, že niekomu umrel blízky človek, že ma niekto nadváhu… . Stačí si pozrieť tie diskusie, čo všetko ľudia pri hádkach vyťahujú na toho druhého, keď už nemajú argumenty. Pozrú si jeho fotky a začnú ho urážať pre vzhľad. Aj takáto je vizitka slovenského národa, ktorý chce zmeny k lepšiemu. Na jednej strane ťuťuli-muťuli a srdiečkovať videá, na ktorých hendikepovaní ľudia cvičia, športujú, nevzdávajú sa, a na druhej strane sa vysmievať niekomu a nazývať ho tlstou sviňou, ako keby vedeli, čo za tým je. Ako keby poznali príbeh toho človeka. Alebo snáď existuje nejaká tabuľka, z ktorej choroby sa môže vysmievať a z ktorej nie? Pri ktorej chorobe môžeme niekomu nadávať a urážať ho a pri ktorej ho obdivovať? Ten človek, ktorého nazývate bravčovou hlavou napriek tomu chodí do práce, ukazuje sa pred verejnosťou. Myslíte si, že on si to snáď neuvedomuje? Že mu to musíte pripomínať zosmiešňovaním? Koľkí ste sa opýtali, či v tom nie je nejaká vážna choroba? OK, zo srandy medzi sebou, alebo v krčme je to niečo iné. Neverejne, alebo tak, že to chápu obe strany. S niekým a o niekom, koho poznáte. Ale komoliť meno niekomu, alebo sa vysmievať z jeho vzhľadu bez toho aby ste ho niekedy v živote stretli? Akú váhu má v diskusii nazývať hlavného hygienika bravčovou hlavou? Alebo z politikov, úradníkov, či celebrít sa môže robiť sranda? To je povolené? Ale čo chceme od ľudí, ktorí sa dokonca vysmievali Hrnkovi, že tak mu treba, keď mu umrela celá rodina pri leteckom nešťastí. Prečo? Lebo je politik? Kvôli tomu si to zaslúži? Ale ok, satira musí existovať, je tu odkajživa. Ale mala by mať svoje hranice.

A takíto ľudia chcú byť braní vážne???  Ľudia s argumentom – “oni nemajú rúško na fotke, tak ho nebudem  nosiť ani ja”

Mnoho ľudí ani nenapíše svoj názor k mnohým témam, pretože sa chcú vyhnúť konfliktom a hádkam; lebo mnohí ľudia si myslia, že urážka či nadávka bez argumentu je k veci. Ale čo chceme od ľudí, ktorí nazvú niekoho kokotom alebo psychopatom iba preto, lebo to povedal niekto iný. A keď sa ho opýtate že prečo, tak ani nevie. Stačia mu k tomu cudzie argumenty a vyjadrenia. A tak internet dal okrem iného možnosť aj 50 kilovým zbabelcom ukázať odvahu. Ale iba na diaľku. Drzosť však nie je argument. Mnoho diskusií by bolo úplne iných. Slušnejších. Keby tí internetoví hrdinovia a odvážlivci vedeli, že môžu za drzosť dostať po hube aj cez displej.

Skúste niekedy v tých diskusiách a vyjadreniach spočítať, koľko je v tom urážok a nadávok a koľko argumentov. Ale čo chceme od ľudí, ktorí sa vysmievajú niekomu známemu, kto ochorel. Lebo tu všetci od monitorov predsa vedia, ako to uňho je.

Alebo prestaňme byť ohľaduplní celkom. Niekto pošle na internet video nejakého “odborníka”, že fackou sa zlepšuje pamäť, sluch, logické myslenie a každému okoloidúcemu v dobrej myšlienke streľme zaucho. Aj keď on s tým nebude súhlasiť. Bolo to ale na internete, tak to bude určite pravda. Tak to poďme aplikovať. Čo keby som tak strelil po pysku niektorému z tých “neovečiek” a poviem mu k tomu – “je to pre tvoje dobro, čítal som o tom na internete od odborníka”. Či to už by sa im nepáčilo? Takto nejako sa nemusí páčiť ostatným, že nenosíte rúško. Pretože tu nejde iba o vás a vaše prečítané “pravdy”.

Ľudská hlúposť sa šíri aj tým, že mnohým stačí čítať si články s kadejakých pochybných zdrojov a málokto sa pýta odborníkov, historikov, výskumných pracovníkov, ľudí z terénu. Ja schválne nič z toho nezdieľam, pretože nebudem prezentovať cudziu pravdu za svoju a hádať sa. TOTO JE IBA MôJ NÁZOR, KEĎŽE NIE SOM ODBORNÍK. A neohrozím svojou neznalosťou ostatných nerešpektovaním predpisov. Lebo mi to nepríde ako nejaká frajerina, rebélia a odvaha. Byť proti systému tak, ako im pasuje a demonštrovať proti nemu v uliciach, ale keď je zle, tak zrazu by chceli využívať systém a žiadať ho o pomoc – štátne inštitúcie, právnikov, políciu, záchranku, hasičov … . To už zrazu je systém dobrý? Ale čo chceme v krajine, kde podvodníci, ktorí zatajujú štátu svoje príjmy, zrazu žiadajú štát o pomoc a finančnú podporu.

Zdieľaj to