„Aj vy cítite ten smrad?“ pýtajú sa ľudia v statusoch, akoby to bolo niečo zlé, neprípustné, škandalózne. Smrdí im hnoj, smrdí im chov. Áno, na poliach prebiehajú práce, na cestách vidieť poľnohospodárske stroje a príjemná vôňa to teda nie je. Ale aby mi vadil ten smrad, traktory, kombajny, chov, polia a nadával som na to? Chceme predsa jesť, nie? A všetko to mäso a rastliny sa nevyrábajú v laboratóriu. Alebo si niekto myslí, že sa zemiaky, mäso, zelenina vyrábajú niekde v dielni, alebo vychádzajú z lisu v nejakej fabrike pri pásovej výrobe, kde je čisto a voňavo? A pritom ten dobytok a pohnojené polia nie sú na námestí, ani na sídliskách, ani priamo v meste, ale vedľa miest a v dedinách, s dobrou dostupnosťou a možnosťou práce pre ľudí.
Ľudia asi zabudli, že mestá sa zakladali tam, kde bola voda a úrodná pôda, aby sa tam mohli pestovať plodiny a chovať zvieratá. Kedysi ale nebolo treba nakŕmiť toľko ľudí, ako teraz a nemali také nároky ako majú pri nakupovaní ľudia dnes. Teraz musí byť čo najväčší výber – šunky, salámy, klobásy, paštéty, šaláty, konzervy … . Ľudia sú stále vyberavejší, nie každý zje všetko a každému vyhovuje iné spracovanie, korenie. To platí aj o reštauráciách. A to všetko treba vyrobiť, vypestovať, chovať rýchle, čo najskôr, aby boli spotrebitelia spokojní, mali plné bruchá a nesťažovali sa na výber potravín v obchodoch. A kde sa to poľnohospodárstvo má rozvíjať? V lese medzi stromami? Tam sa má sadiť kukurica, zemiaky, obilie a chovať prasatá, kravy, hydina? Čo najďalej od ľudských obydlí, niekde na kopci kam nikto nechodí?
Kedysi nežilo toľko ľudí a mnohí si plodiny pestovali doma, alebo na svojom kúsku zeme a vo dvoroch chovali prasatá, kravy, sliepky, zajace… a žiadnemu zo susedov nevadil ten „smrad“, pretože vedeli, že je to obživa. Teraz ale treba nakŕmiť podstatne viac ľudí s väčšími nárokmi a preto sa rozširuje výroba a zväčšujú sa chovné stanice, aby boli tisíce ľudí s plným bruchom spokojní. Alebo si to snáď chce každý chovať, pestovať, zabíjať a vyrábať sám? Taktiež spracovávať odpad?
Jedlo ľuďom vonia, ale cesta k nemu im smrdí.
Ako som spomínal, kedysi ľuďom nevadil zápach z chovu, alebo pri pestovaní plodín, pretože tiež mali vo dvoroch maštale so zvieratami a záhradu, na ktorej mali posadené ovocie a zeleninu. A pôdu bolo treba hnojiť. Dnes ale chce mať každý doma čisto, voňavo a ruky jemné ako batoľa. A nech pestujú a chovajú iní. Niekde ďaleko od nich. Najlepšie keby to bolo niekde hlboko v lese, za vysokými múrmi. A už iba dostať hotové jedlo. Žiadny zápach od chovateľov, alebo z obrábaných polí. Žiadny traktor s vlečkou hnoja na ceste. Nech sa to radšej preváža letecky, vysoko ponad mesto. Ale jesť by chcel každý.
Všade okolo nás sú polia – pri mestách, dedinách cestách. Aby bolo čo jesť. Treba sa s tým zmieriť a byť radi, že nás niekto nakŕmi.
Áno, doba pokročila, ale jeme stále to isté. Pestujú sa tie isté plodiny a chovajú tie isté zvieratá. A stále páchnu rovnako. Ľudí je viac, mäso chcú jesť častejšie, preto sa zväčšuje kapacita chovu. Alebo im vyrobíme syntetické mäso od nafukovacích gumených prasiat?
Tak chcete to BIO, alebo nie? Chcete domáce produkty, alebo nie?
Každá porcia jedla na tanieri sa odniekiaľ vzala. To ale mnohých nezaujíma. Zaujíma ich ten smrad a hnus. A najabsurdnejšie je, keď sa na to sťažujú takí, ktorí nemajú ani základné hygienické návyky, neumývajú si po WC ruky, sprchujú sa raz za tri dni, majú osraté záchody, preprdené izby, špinavé sedačky, zakydané obrusy, neumyté podlahy, plesnivé nohy, zhnité špinavé zuby a nevadia im psími hovnami posiate trávniky na sídlisku.
Alebo tí, ktorí sa na ten smrad tak veľmi sťažujú a tak veľmi im vadí, tak tí nech nechodia do obchodu a skúsia niečo vypestovať, alebo chovať doma. Nech si nájdu úrodnú pôdu a nech ju obrábajú. Bez zápachu.
Ale asi musí prísť obdobie hladu, alebo vojna, aby si ľudia uvedomili, čo je dôležité. Pretože počas vojny obyvateľom miest nevadilo, že sa priamo na námestiach sadila kapusta. Bol hladomor. Určite by im nevadil ani 100 násobný smrad, len nech majú čo jesť a čím nakŕmiť svoje deti. V ten deň. Nie o týždeň, o mesiac, o rok.