ČO MAJÚ ĽUDIA NA SVEDOMÍ: O VANDALIZME, ĽAHOSTAJNOSTI, SEBECKOSTI

Môžeme s niečím nesúhlasiť, mať iný názor, protirečiť, oponovať, no malo by to ostať pri diskusii a argumentoch. Poškodiť však súkromný alebo verejný majetok argumentom nie je. Nedáva sa tým najavo nesúhlas, ale ľudská hlúposť a to, že veľa je o ľuďoch samotných a nie o politike. Pretože za rozkopanie reklamného pútača, strhávanie plagátov, poškrabanie auta, rozbitie výkladu, popísanie výťahu, posprejovanie steny nemôže žiadna vláda, žiadna strana, žiadny úradník. To sa týka aj porušovania zákazov, nerešpektovania upozornení, ničenia a znečisťovania prírody.

takto si to odniesol nápis Živé sochy

Áno, tiež som si prešiel obdobím písania po výťahoch a sprejovaním, tak ako mnohí ďalší a nepozastavovali sme sa nad tým, že to niekomu patrí, že to niekto musí vyčistiť, premaľovať. A nebolo to tým, že by niekto nevedel čo je dobré a čo zlé. Každý vedel a každý vie čo je dobré a čo zlé. Čo sa smie a čo nie. Teraz sa na to všetko dívam úplne ináč a keď to porovnávam s dnešnou dobou a so zničenými ihriskami, prepálenou pogumovanou dopadovou plochou, popísanými lavičkami, preliezkami, bránami, dverami, tak sa mi robí zle. Pretože je to iné. Vandalizmus.

po jednej z piatkových nocí na Zimnej ulici

Príde mi smutné, že všade musia byť upozornenia a zákazy, aj keď ľudia vedia čo sa smie a čo nie. Čo je vhodné, čo sa nehodí, čo by sa nemalo. Že sa musíme spoliehať na nie príliš efektívny kamerový systém a že sa musia hľadať svedkovia, kto rozbil výklad, kto polámal lavičky, kto rozkopal autobusovú zastávku, kto niekomu spôsobil škodu na majetku. Ale jasné – stena, výklad, preliezka,  dvere, lavička, zastávka vandalov nezmláti, pretože nevracia údery. Tak prečo nezaútočiť a neurobiť si pritom aj nejaké video, aby bolo pár lajkov na profile.

Ako som už spomínal, môžeme s niečím alebo niekým nesúhlasiť, môže nám byť nesympatická činnosť, aktivity, podnikanie niekoho a môžeme to vyjadriť, keďže zatiaľ žijeme v demokratickej krajine. Ale zničiť niečo je úbohé. Niečo, čo niekto vymyslel, vyrobil, kúpil, strávil pri tom čas. Mne osobne sa veľa vecí nepáči, no neničím ich, tak ako nejdem preraziť nos každému, kto ma naštve alebo so mnou nesúhlasí. Pretože viem ako by som sa asi cítil ja, keby niekto zničil niečo z toho, čo som urobil ja.

A že to má byť nejaká frajerina? Kopať a udierať do predmetov je ľahké. Keby však údery vracali, tak z týchto frajeríkov by boli zase uplakané deti, volajúce políciu, alebo rodičom.

Ale ako hovorím, je to všetko o ľuďoch a ich vlastnostiach. O ľahostajnosti, lenivosti, drzosti, absencii rešpektu a férovosti. Nie je to ani tak o nepozornosti, ako o arogancii, pretože neverím, že si naozaj niekto myslí, že napríklad zákaz zakladania ohňa platí iba na priestor pod značkou s týmto zákazom. A že keď ich pri porušovaní zákazu nikto nevidí, lebo ide o nejaké odľahlé miesto v prírode, tak je to ok. Neverím, že si neuvedomujú opodstatnenosť takéhoto zákazu a aké je dôležité dbať na prevenciu.

Alebo sú ľudia fakt takí hlúpi, že ak niekde nie je napísané, že sa to nemá, tak to znamená, že je to povolené?

keď ľudia nevedia čítať

Dospelý, uvažujúci človek by mal vedieť, čo sa smie a čo nie a učiť to aj svoje deti. Čo je vhodné a čo nevhodné. Do potravín nevojde s cigaretou, alebo so psom v nákupnom košíku; nezaparkuje auto na lúke v národnom parku, alebo ho nebude umývať pri rieke, či potoku; nebude jazdiť na bicykli po antuke na bežeckej dráhe a nenechá to robiť ani svoje deti; nebude ničiť cudzí majetok, ihriská, lavičky, prírodu; nebude susedovi kradnúť zo záhrady úrodu; nebude rušiť  nočný kľud a schválne znepríjemňovať život svojim susedom; nebude odhadzovať odpadky v lese; nebude vystrájať na hojdačkách a preliezkach určených deťom; nezaparkuje v zákrute, na križovatke, na chodníku, alebo pred bezbariérovým prístupom; nepredbehne sa u lekára, nebude kadiť na chodník a čúrať z balkóna; zaplatí za to, čo vypil a zjedol v reštaurácii alebo bare; zastane sa druhého človeka, keď je na ňom páchaná krivda, pomôže ochrániť majetok či zdravie aj niekoho iného; nebude sa vysmievať chorým a hendikepovaným atď… . No bohužiaľ tu máme mnoho takých, ktorým asi všetko toto spomínané treba napísať, upozorniť ich a špeciálne pre nich dávať všade upozornenia, zákazy, tabule, návody.

keď ľudia nevedia, že pieskovisko je pre deti a nie na venčenie psov
keď ľudia nevedia čítať a ani obrázky im nič nehovoria
keď treba zničiť prácu niekoho iného posprejovaním
keď si bezdomovci myslia, že môžu všetko
keď sa treba obslúžiť a čo nepotrebujem, to nechám na zemi, lebo je ťažké to vrátiť nazad do kontajnera
keď kašlem na okolie a bezbarier, lebo ja potrebujem parkovať na chodníku
Zdieľaj to