Mesiac sa prediera mrakmi ako unavená šelma temnou húštinou a svietiacimi očami pozoruje mesto pod sebou. Sídliskám sa ešte v medzizubných priestoroch panelového chrupu hýbu zvyšky ľudského mäsa, ako červy v nahryznutom jablku – stále vo svojich zaužívaných choreografiách. Vidí, ako na balkónoch svietia posledné cigarety, meniace sa na iskriace kométy, čo umierajú na trávnikoch, v mlákach, psích výkaloch. Občas ešte zasyčí čerstvo otvorené pivo, víno vypľuje z fľaše posledný špunt a unavené vývrtky si s kovovým klopnutím líhajú na stôl. Je svedkom ukončených prác, nočných zmien, večerných modlitieb, nežných uspávaniek, manželských hádok, faciek, drsného sexu a dlaní, tlmiacich dôkazy o orgazmoch. Načúva prianiam dobrej noci a pekných snov.
Díva sa oknám do žmurkajúcich skiel, za ktorými sa premietajú scény seriálov a ako sa sviečkam dymí z hláv. Posledným autám hasne v očiach život, kým ráno opäť nezakašlú naštartovanie.
Noc však neposiela do postele všetkých a vyhadzuje mesiacu na oči pravidelné výjavy orálneho sexu na parkoviskách, gamblerov, vyliezajúcich herniam z pažravých dverí a tackavo sa zakrádajúce postavy, dúfajúce, že doma už všetci spia a nedôjde k výčitkám, hádke, násiliu. Niekde ešte postávajú partie, podávajúce si jointa a nie všetci sú potichu. Z obsadených kontajnerov ich počúvajú túlavé mačky, ktoré boli rýchlejšie a nemusia noc stráviť v prístreškoch z podvozkov. Z diaľky sa ozýva nepokojné psie brechanie, ako ochota chodníkov schovať nočných chodcov, trpiacich nespavosťou a samomluvou.
Mesiac sa díva na utíchajúce mesto. Vie, kto s kým pil, kto sa s kým lúči, kto s kým zaspáva, kto si pred spaním púšťa porno, kto koho podvádza, zneužíva, týra, kto sa budí zo sna a kam si bezdomovci ustlali, s hlavami podopretými poloprázdnymi plastovými fľašami, či igelitkami so škvŕkajúcim žalúdkom. Jediní k mesiacu prehovoria a dívajú sa mu do očí. V teplej noci trochu prívetivejšie.