Sused nemusí byť nepriateľ, alebo cudzia osoba, ktorej život nás nezaujíma, aj keď je vzdialený od toho nášho iba o jednu stenu, jeden strop, jednu podlahu, či jeden plot. A dobré susedské vzťahy nie sú o tom, že si od suseda necháte skákať po hlave, len aby ste sa nepohádali a žili v bubline, že sa máte radi a dokážete spolu vychádzať, aj keď vám lezie na nervy. A potom jeden nahnevane mlčí a druhý robí ďalej to, čím štve ostatných a pritom si to možno ani neuvedomuje a stačí ho upozorniť. Možno stačí zaklopať, povedať čo je vo veci a vezme to prekvapivo s kľudom, alebo s humorom. Možno to prebehne bez konfliktu a ešte z vás budú kamaráti, aj keď mnohí sú nedotkliví, lebo veď – čo je zlé na tom, keď na Vianoce na chodbe maľuje a lakuje, až smrdí celá bytovka; keď o polnoci testuje nové reproduktory; o jednej po polnoci prenáša nábytok, alebo sa vozí na kolieskovom kresle; keď v nedeľu vysadne na rotoped a šľape na ňom dve hodiny bez uvedomenia si, že to v byte pod nim počuť; keď z okna práši koberce, alebo plné vrecúško z vysávača; keď začne v nedeľu o siedmej ráno vŕtať; keď má doma domáce zvieratá a neuvedomuje si, že nie je na dedine, alebo v zoo a nechá ich brechať, štekať, škriekať celý deň; keď celý deň robí veľkú aj malú potrebu a spláchne to až večer naraz, pretože šetrí vodou; keď splachuje do záchoda vložky, plienky, odpadky a je mu jedno, že sa tým upcháva potrubie.
Možno robíme aj my niečo, čo počuť pod nami, alebo vedľa nás. Keď vŕzga posteľ, keď dieťa vkuse kope do radiátora, keď sa naháňame obutí po byte. Stačí iba kúsok uvedomenia a zamyslenia, či by to vadilo nám, keby sme bývali sami pod sebou. Taktiež nie je až taký problém pred dlhodobým prerábaním bytu o tom informovať susedov.
Keď niekto príde domov ožratý a ozvracia z okna to susedove, tak sa patrí prísť ospravedlniť a umyť to. Možno by si poniektorí mohli uvedomiť, že výťah je pre ľudí a nie pre neumyté hovedá, ktorým asi hygiena nič nehovorí. Že pľuť na podlahy, čúrať pod schody, alebo prísť z práce zablatený a nechať špinavú celú spoločnú chodbu a pred dverami smradľavé topánky sa tiež nepatrí.
Ak niekde bývame istý čas, tak si všímame, ako žijú ostatní. Vidíme ich, počujeme, možno sa s nimi zarozprávame, alebo sa navštevujeme. Máme o nich rôzne informácie a vieme, ako žijú, čo si obliekajú, či sa doma hádajú, kde parkujú, kto koho podvádza, koho vodia domov policajti, alebo ho tam hľadajú … . Mnoho vecí vidíme v kukátku. Keby ste vedeli, že sused pravidelne bije svoju ženu aj deti a že celé noci doma preplačú a potom videli, ako ich bije na chodbe pred dverami, vyšli by ste von a ukázali tomu hajzlovi päsťou, že ako sa to má správne robiť? Aby si uvedomil, že tak ako bitka bolí jeho, tak bolí aj jeho ženu a deti? Alebo by ste sa tvárili, že sa vás to netýka – nič nevidím, nič nepočujem?
Problémy sú často aj v záhradkárskych osadách, pretože poniektorí si neuvedomujú, že to tam nie je iba ich a keď niekde nie je plot, tak to neznamená, že tam môžu ísť niečo vziať, odtrhnúť, pošliapať, rozbiť. Kradne sa úroda, náradie, ticho. Príde partia, ožerú sa a potom sa naháňajú po cudzích pozemkoch a lámu tam rastliny, šliapu po zasiatom. Potom zapnú hudbu na plné gule a je im jedno, že vedľa si chce niekto odpočinúť.
Susedské spolunažívanie neznamená, že by sme mali byť ticho ako myši. Je to o vzájomnom vychádzaní a rešpekte. Branie ohľadu na druhého. Komunikácia. Niekto má malé dieťa? Jasné, chce sa hrať. No nekúpim mu do bytu trampolínu, aby na nej v izbe celý deň skákalo, vozilo sa pol dňa na elektrickom autíčku, hádzalo po zemi seba a hračky, pretože si uvedomujem, že podo mnou býva sused. Alebo za nim treba ísť porozprávať a povedať mu, že máš malé dieťa a či mu vadí hluk, ktorý robí. Pretože ak bývate v bytovke, tak viete, čo všetko je počuť, alebo cítiť od susedov. Niekedy ako keby chovali v izbe divé mustangy, robili diskotéku, alebo varili v hrnci hovná.