Detské športy sú o niečom inom, než súťaženie dospelých. Či už v kolektíve, alebo individuálne. V tomto článku by som sa rád povenoval detskému futbalu, v ktorom nejde ani tak o strieľanie gólov, ako o samotné nadšenie z hry, pohyb, zaradenie sa do kolektívu a možnosť nájsť si kamarátov so spoločným záujmom.
Pri kolektívnom športe je možné mladému človeku ukázať, že pocit prebehnúť sa s loptou po trávniku je úplne niečo iné, než strieľanie gólov kŕčovitými pohybmi ovládača hernej konzoly. Že popri pohybe, zadýchaniu a únave po dobrom tréningu, alebo zápase, je možné zoznámiť sa s rovesníkmi a nájsť si medzi nimi skutočných kamarátov, možno aj na celý život. Naživo. Ukázať, že ten skvelý pocit zo živého potlesku, uznania a dobrej nálady v kolektíve nezažijú zatvorení v detskej izbe pri monitore. A v neposlednom rade ich nechať pochopiť, že pravidelným pohybom na čerstvom vzduchu a láskou k športu urobili niečo pre seba, pre tím a pre hrdosť svojich rodičov.
Teraz, v dobe koronakrízy, ktorá sa bolestivo dotkla aj športovcov a ich aktivít, sa deti spájajú so svojimi spoluhráčmi a trénerom prostredníctvom internetu, posielajú si videovýzvy a určite sú radi a vďační futbalu, že sa navzájom spoznali a majú sa o čom baviť. Že majú spoločné nadšenie v hru.
A práve o detskom futbale by som dnes rád napísal trochu viac.
Štefan Markulík pôsobí v novoveskom futbalovom klube ako hlavný tréner mužov a zároveň aj v prípravke, kde mladých osemročných futbalistov okrem iného učí ctiť pravidlá, spoluhráčov, súpera a fair play. S deťmi v kategóriách U8 trénuje dvakrát do týždňa, počas ktorého odohrajú aj zápas, alebo turnaj. Niektorí jednotlivci trénujú aj individuálne, alebo v menších skupinkách, kde pilujú detaily a kvalitu prevedenia jednotlivých cvičení. Trénujú na prírodnom, alebo umelom trávnatom povrchu a počas zimy v športovej hale.
Počas sezóny sa v zväzom riadenej súťaži stretávajú s družstvami z Prešova, Bardejova, Lipian, Popradu, Kežmarku, Starej Ľubovne … . Mimo súťažných mesiacov deti absolvujú turnaje najmä v halovom prostredí.
O úspechoch v podobe výsledkov sa v tejto vekovej kategórii hovoriť nedá, no mladým novovešťanom sa podarilo vyhrať viacero zápasov a turnajov, čo v nich ešte viac prehĺbilo vzťah ku hre a pozitívnym emóciám. A to je aj základom filozofie mladého trénera. “Pri mužoch je to o inom. Tam už ide predovšetkým o výsledky. Rieši sa herná koncepcia, typológia hráčov, herný systém, taktika, schémy v rámci jednotlivých úsekov hry a podobne. Pri deťoch sa dôraz kladie na úplné základy, osvojenie si techník, korekcie a postupné odstraňovanie zlých návykov. Prioritou je však radosť z hry a obmeny jednotlivých cvičení, aby mladých hráčov zaujali. Ak sa vám ich na začiatku podarí získať, len tak sa už toho nepustia“, povedal tréner Štefan Markulík a dodal:
„Nevedel som si predstaviť, ako budem fungovať pri dvoch kategóriách súčasne, lebo keď niečo robím, snažím sa to robiť na 110%. S odstupom času by som to však za žiadnych okolností nemenil. Keď prídem od mužov k deťom, je to ako keď prídete do rozprávkovej krajiny. Vnímate pri nich to, prečo vlastne ten futbal milujete. Učíte ich základy, vidíte pokroky, bezprostredné reakcie, neskutočnú radosť z hry a gólov a kvantum pozitívnych emócií. Správny pedagogický prístup tvorí neodmysliteľnú súčasť tréningového procesu, deti všetko vnímajú, ste pre nich v mnohých prípadoch vzorom a všetko opakujú. Snažím sa ukázať, prečo je futbal tak fantastická hra a aj keď nebude každý jeden z nich futbalistom top úrovne, tak možno sa k futbalu neskôr vrátia ako diváci, lekári, úspešní podnikatelia a podobne. Toto je moja filozofia, ktorú im chcem odovzdať.“
Trénerom týmto prajeme nekonečnú trpezlivosť a energiu a mladým futbalistom, aby sa im darilo aj prostredníctvom športu nachádzať radosť, kamarátstva a životné úspechy. Pri troche šťastia, ktoré je pri hre potrebné, sa raz možno stanú futbalovými vzormi pre ďalšie generácie mladých športovcov. Držíme palce.