BUĎME RADI, KTO SME EŠTE ZAŽILI DOBU BEZ DIGITÁLNEHO OTROCTVA

„Dobrý deň teta, je Miro doma? A môže ísť von?“ – kto si to pamätá ešte takto? Osobne zvoniť zdola kamarátom a nie im posielať hromadnú správu na messenger?

Pamätáte si ešte život bez sociálnych sietí, farebných dotykových displejov, smartphonov a reklamného smogu? Mnohí to ešte vieme porovnať s touto digitálnou dobou a ako sa žilo predtým. Tí mladší úž takúto možnosť nemajú a ani netušia o čo všetko prišli.

Dobu bez otázok na heslo k wifine, bez uplakaného emo rapu, bez funkcie autotunes, bez elektrického sťahovania okien, bez navigácie, bez skupinových chatov, zoznamiek, platených reklám na facebooku. Chcel si reklamu, pozrieť si aktuality zo sveta, inzeráty, alebo sa zoznámiť? Ovládač do ruky a sadol si k teletextu.

Mnohí sme ešte zažili prvý mobilný telefón za jednu korunu, dlhú výdrž batérií, skladanie melódií a neskôr polyfónne zvučky, mobily bez internetu, fotoaparátu, farebného displeja. Chceli sme fotiť? Tak bolo treba vedieť založiť do fotoaparátu film a keď sa celý vycvakal, tak šup s ním do Konárika na Letnú ulicu, aby ho vyvolal. Alebo si fotky vyvolať doma. Vývojka, ustaľovač, voda, pinzeta, červená žiarovka a ideš. A keď sme chceli do mobilu nejaký čiernobiely obrázok, alebo inú hru, ako hada? Tak sme v strese zapli na mobile wapko a modlili sa, aby neprišla veľká faktúra. Paušály a internet neboli tak výhodné, ako teraz.

Zažili sme televízor bez markízy, bez jojky, bez dlhých reklám. Pamätáme na hlásateľky, ktoré informovali o tv programe. A čo sa týka chatovania v rámci Slovenska? Pamätám si xChat, kde keď som si s niekým písal a chcel som foto, tak mi muselo prísť poštou v obálke. Potom sa objavilo ICQ, Skype, Pokec atď… . Aspoň ja si to tak pamätám.  Žiadny facebook, žiadne instagramy, žiadne posty, storky, slengy, swagy, hajpy, vyduté zadky, vyťahané pery, PVC prsia …. .

Keď sme chceli, aby sa niekto šiel vonku hrať, tak sme mu nepísali správu, ale zvonili sme zdola: „Dobrý deň teta, je Miro doma?“

A v tej dobe koloval aj dobrý vtip: Viete, koľko korún stojí stať sa mafiánom? 130 korún. Lebo vtedy stáli také čierne šušťakové kapsáče 99 korún, za 30 korún kaderníčka strojčekom holila hlavy a 1 korunu stál mobilný telefón na paušal.  Eurotel, alebo Globtel. Už si nepamätám, čo tu bolo prvé.

Dnešné deti sa už narodia s mobilom, tabletom, alebo hernou konzolou v ruke a veľmi skoro sa to naučia ovládať. Rozumejú tomu. Ešte si neuvedomujú, že už sú väzňami. Áno, aj my nimi sme, ale ešte si pamätáme tú dobu, keď sme neboli. Keď bol mobilný telefón iba niekoľkominútová záležitosť denne. Nie hodiny strávené hladkaním displeja. V dnešnej dobe to asi bez toho už nejde. Ak ovšem nechceme žiť niekde v lese, ďaleko od civilizácie, správ a prehľadu.

Iba občas takto zaspomínam.

Zdieľaj to