DARUJTE SI NA VIANOCE UZMIERENIE. Môže to byť tým najkrajším darčekom

Nezabalíte ho do papiera, nepreviažete stuhou, nevystavíte si ho na poličku, ani si ho neoblečiete, no je oslobodzujúce. Ospravedlnenie a odpustenie. Nie však také to účelové „prepáč“ a automaticky čakám, že mi bude odpustené, lebo som pre to urobil „všetko“. Veď som predsa vyslovil to čarovné slovo. Ak ide o niečo vážne, tak nebudú stačiť ani tie najkrajšie slová na svete. Musí to byť úprimné.

Mnohokrát však ľudí ťažia žabomyšie spory, ktoré ich zbytočne trápia dlhé roky. Iba kvôli zbytočnej hrdosti. Tiež to takto mám, takže viem, o čom hovorím. Uvedomujem si však, že život je príliš krátky na to, aby sme nedávali druhé šance, no zároveň pridlhý, ak tú druhú šancu nedostaneme my. Vždy ale závisí od okolností a či ide o niečo vážne, opodstatnené, alebo o zbytočný spor z hrdosti. Všetko sa asi odpustiť nedá. A ak áno, tak niektoré škvrny už nevyčistí nič.

Ten pocit z odpustenia stojí za to. Aj za ten trápny pocit, keď si myslíte, že sa ponižujete, keď vás hryzie svedomie a chcete sa s niekym zmieriť. Keď za nim prídete ako prví a žiadate o odpustenie. Nie je to však prejav slabosti. Alebo prehnaná, zbytočná hrdosť, že „prečo ja by som mal ísť za nim“ a dúfať, že raz…. niekedy príde ten druhý, aj keď túžite po zmierení, no nechcete iniciovať uzmierenie. Nie je to zbytočné? A na druhej strane je blbosť, keď niekomu aj chcete odpustiť, no schválne ho nechávate „vydusiť“ a čakáte. Nechcete to urovnať hneď, aj keď to už dávno prebolelo.

Ale pozor. Ospravedlnenie nesmie byť len také účelové „prepáč“. Malo by to byť úprimne oľutované. A obdobie sviatkov je na to vhodné aj preto, že sú ľudia povoľnejší, mäkkší a môže to byť pre nich tým najkrajším darčekom.

Aj podľa seba viem, aké je odpustenie oslobodzujúce a ospravedlnenie sa niekomu obavou, že to dotyčný neprijme a iba sa strápnim. Pretože nie je povinnosťou toho druhého, ospravedlnenie prijať. Tak ako sa vy nemusíte ospravedlniť niekomu, u koho ste presvedčení, že ste mu neukrivdili. Môžete však za nim ísť, aj keď si myslíte, že chyba bola na jeho strane. Vždy je podstatný ten pocit uzmierenia. To je to víťazstvo.

Ľudia však starnú, umierajú a potom zamrzí každé nepekné slovo, hádka a krivda. Každý zbytočný svár a zbytočná, prehnaná hrdosť. Mnohým ľuďom je možno ľúto, že trávia sviatky od seba, aj keď sú rodina, alebo kamaráti a pritom možno stačí iba jedno slovo na úvod.

Čo je viac? Hrdosť, zlosť, nenávisť, alebo schopnosť si odpustiť, aj keď si už možno k niekomu cestu nenájdete? Zbavíte sa aspoň toho ťaživého pocitu a zlých myšlienok.

Zdieľaj to