Negatívne informácie vás doženú do digitálnej únavy

Už dlho som nič nenapísal. Aj Miro ma postrčil žeby sa patrilo niečo blognúť. Som rád, že ťahá tento osobný blog svojimi článkami. Na mňa sadla digitálna únava. S Mirom máme spoločné najmä to, že nás nikto neriadi a nikto nám nediktuje, čo máme písať. Všetko čo píšeme sú autentické výpovede našich osobností, poznatkov a skúseností. Tento blog rozdelím do dvoch častí.

Od istej doby som prestal so svojou činnosťou v písaní. Mám niekoľko fejsbúk stránok, ktoré som spravoval a aktívne prispieval nejakým obsahom. Po komunálnych voľbách som sa stal členom mestského výboru č.8 a členom komisie výstavby a územného plánovania. S nadšením som začal žiť život človeka mestského typu, čo chce pracovať pre svoje mesto. Žiaľ pochopil som veľmi skoro, že táto cesta nevedie k tomu, aby sa systém zlepšoval. Naopak presvedčil som sa, že tieto inštitúcie pri mestskom úrade majú skôr funkciu poradného orgánu a konečné slovo má vždy zastupiteľstvo, teda zvolení poslanci. Nebudem sa tu rozpisovať o tom ako som sklamaný, sám som si vybral a som rád za túto skúsenosť. Z množstva úloh a požiadaviek obyvateľov vyriešiť niekedy až havaríjné stavy sa stali preklápané štatistické anály. Kto má silu si presadiť svoje návrhy? Poslanec, úradník, primátor?

Sa pozrime akú dobu žijeme. Zažívame krásy digitálneho sveta.

Sociálne siete sa stali ústami frustrovaných ľudí.

Keby sa dali do hláv inštalovať filtre. Kedy ste naposledy dostali dávku pozitívnych informácií? Každá čo i len dobrá správa je ihneď negovaná. Redakcie chŕlia informačnú špinu. Oficiálne médiá aj alternatívne nás denne zásobujú digitálnym odpadom. Nasávať celý deň negatívny informačný smog a večer zaspávať s digitálnou opicou. Aby si bol zmätený, aby si sa rozhodoval v emócii. Aby si prijímal želanú informáciu a potom sa neslobodne rozhodol, čo sa ti páči, čo si kúpiš, s kým súhlasíš, kto je tvoj favorit v politike. Nechávame sa manipulovať množstvom zaprdeného obsahu na internete a v televízii. Pozrime sa koľko tu máme odborníkov na všetky problémy sveta, marketingových guru a motivačných spíkrov, aktivistov a čo je najsmutnejšie, tak sa nám tu formuje klika rýchlokvasených politikov, čo to vedia robiť lepšie a férovejšie, majú recept na správu štátu. Politikom sa nestaneš z večera do rána, politik je kariéra. Umenie politiky odhalilo len málo ľudí, tí ostatní bažia po slušnom príjme a kšeftoch so štátom. Niekomu stačí poslanecký plat, iný zase sníva o štátnom príspevku, ktorý spotrebuje. Ako hovoril Dzurinda, po voľbách ideš rokovať podľa toho, koľko žetónov máš v ruke. Politika je kariérny rebrík pre informácie, kontakty a moc v rukách, ovplyvňovať, riadiť, rozdeľovať.

Keď sa tak na to pozerám, je mi jedno ako dopadnú voľby a či budem vedieť alebo nebudem vedieť preferencie strán 50 dní pred voľbami. Niekto by už mal zastaviť toto nechutné divadlo boja o peniaze. Ak nebudú pravidlá férovej politickej súťaže, bez peňazí, bez reklamných agentúr, bez bilbaordov, spotov a politika prestane byť len hrou na pieskovisku vyvolených podnikateľov, nikdy, nikdy sa v systéme nič nezmení.

Prázdni ľudia chcú nám vládnuť, smejú sa nám do očí !

Ja som digitálne unavený. Prestávam prijímať informácie. Je toho strašne veľa, každý deň. Chcem si zachovať zdravý úsudok. Je to súboj dobra a zla, odjakživa. Potom by sme nepotrebovali políciu, súdy, prokuratúru. Systém je prehnitý chliev, a aj v takom prostredí sa dá žiť o čom nás presviedčajú pokrivené charaktery, profesionálni klamári a ohýbači pravdy. Médiá manipulujú faktami. Ale čo už. Večer to bežný občan zaleje televíznymi novinami, hornou dolnou. V kľude zaspí a ráno je pripravený prijímať ďalšiu deformáciu systému. Znova a znova. Ako otrok, ktorému v jeden deň zvýšia minimálnu resp. priemernú mzdu a na druhý deň zvýšia ceny elektriny a bravčového, alebo daň z nehnuteľnosti. Toto je púťová atrakcia pre divákov, čo tlieskajú ako systém píska.

Sám som teda spísal dosť negatívny blog. Na záver však konštatujem, že som tiež súčasťou tejto hry a avšak každý z nás by sa mal zamerať na pozitívne hodnoty, ktoré život prináša. Nechať robiť každého čo vie najlepšie. Veď 6+3 je 9 ale rovnako aj 5+4 , aj 8+1. Potom bude menej sklamaných, frustrovaných a digitálne unavených ľudí z toho, že sa systém akosi nechce zmeniť podľa ich želania.

Zdieľaj to