Sme jej súčasťou, no napriek tomu je mnohým cudzia. Poniektorí nepociťujú potrebu, načerpať z nej silu všetkými zmyslami. Užiť si tú nádheru, jedinečné zvuky života, čistý vzduch a vôňu stromov, dotknúť sa hladiny potoka, sadnúť do trávy a zabudnúť na to, že existuje aj mestská definícia šťastia, povinnosti, dlhy, kariéra, peniaze, spoločenské postavenie, práca, nepriatelia, závisť, lakomstvo, chamtivosť, smog, hluk motorov, trúbenie áut, cenganie príborov, rozbíjanie krígľov, neóny, reklamy, techno.
A v mnohých prípadoch nejde len o lenivosť, fyzické nezvládnutie túry, či nedostatok času. Tých dôvodov je omnoho viac. V lese totiž nestoja pri stromoch díleri, prostitútky, v kmeňoch nie sú zabudované elektrické zásuvky a lesom sa nešíri wi-fi. Na ľudí neútočia z každej strany motivačné drísty a jedálničky. Nie sú obklopení umývadlami, hodinami, záchodmi, receptami, omáčkami, soľničkami, obchodmi, zmenárňami, skúšobnými kabínkami, terminálmi, popisnými číslami, kuriérmi, displejmi, potleskom, bezpečnostnými kamerami. Na blízku nie sú služby kaderníka, krajčíra, plastického chirurga, dizajnéra, projektanta a umelé nechty, mihalnice, silikóny a primaľované obočie tam nikoho neohúri. Na strmých svahoch nie sú eskalátory a lesné cestičky si nerozumejú s dlhými podpätkami a lakovkami. Zbytočné sú frizúry, steroidová sláva, medaily, diplomy, vyžehlené obleky, peňaženky, tituly. Neplatí tam rozmaznanosť, namyslenosť, protekcia, ukričanosť, študovanosť, politická príslušnosť, svetonázor, vyhrážky.
Prírodu nepodplatíte, neprehovoríte, nevymodelujete, nepreprogramujete. Vždy si nájde svoju cestu a taktiež dokáže potrestať. A trestá. Nikdy nezvíťazíte nad záplavou, zemetrasením, útokom rozzúreného zvieraťa, tornádom, lavínou, zosuvom pôdy, dobiedzaním komárov, krupobitím, bleskami. Tak to aj navždy zostane. My máme aroganciu, ľahostajnosť, schopnosť ničiť a znečisťovať a príroda má vo svojej moci živly, jedy, počasie, katastrofy, ostré zuby a pazúry. Sme ale jej súčasťou a len veľmi krátku dobu na to, aby sme sa cítili silnejší. Na planéte sme v porovnaní s mnohými živočíšnymi a rastlinnými druhmi len nováčikovia, tak sa naučme s prírodou žiť. Oboznamujme sa s ňou zmyslami, ktorými nás obdarovala a mesto, so všetkými tými zvrátenými návykmi, zlozvykmi a výdobytkami doby, vedy a techniky nechajme v meste.
PS: Nezabúdajme, že je len náhoda, že nosíme ľudskú podobu. A dala nám ju príroda. Nie veda, technika, politika, peniaze. A vždy sme schopní v nej prežiť aj s holým zadkom, bez moderných výdobytkov. Stále máme v sebe totiž pudovosť pravekého človeka, aj keď je to všetko zakrpatené a schované pod nánosmi zvykov mestského života.