Kto by si nepamätal na Legendu? Dominovalo drevo, ťažké stoly a stoličky a aspoň sa nikto nemusel báť, že by sa strhla až taká bitka, aby ľudia po sebe tie stoličky hádzali. Kedysi tam chodili starší a dídžeji tam hrali rôznu elektronickú hudbu. Neskôr to obsadila mládež. Niektorí sa tam zastavili hneď po škole, či počas školy, alebo sa do Legendy chystali v piatok a sobotu večer, aby tam pri jednom malom pive, alebo trojke kofoly sedeli až do záverečnej. Najprv dominoval jukebox, či projektor, neskôr sa to skúšalo aj s diskotékami, ale aj rôznymi koncertmi. Rock, pop, hip-hop, techno. dnb, ale aj tanečné vystúpenia. Pár akcií som organizoval aj ja a pamätám si, ako tam raz prišli policajti odo mňa pýtať pokutu za to, že som si dovolil v meste vylepovať plagáty. Ale celkovo to boli vždy vydarené akcie a ľudia sa bavili. Výhodou priestorov Legendy bolo, že vyvýšená časť vzadu sa dala použiť ako pódium.
Pamätám si ale aj na časy, keď som tam chodil dbať o poriadok. Stál som pri dverách a kontroloval občianky. A tí mladší sa dokázali vynájsť vždy, pretože okná k stolom boli tak nízko, že sa z vonku cez ne dalo dostať dnu, ale aj von. Tak sa aj pašoval vlastný alkohol a pri stoloch sa ukrývali fľaše. Čo už, mladí si nemohli dovoliť kupovať alkohol v bare. Stačila im kofola, alebo pivo. Tvrdé prišlo v bunde, batohu, kabelke, alebo cez okno. Potom na toaletách dlážku dekorovali zvratky, alebo nimi bolo naplnené umývadlo, či ozdobená záchodová doska. Vonku pri vchode sa tackali, alebo na obrubníku sedeli mladé dievčatá a prehlasovali, že na zodpovednosť, deti a rodinný život majú ešte čas. Že zatiaľ môžu piť, fajčiť a polonahé sedieť na studenom chodníku, v minisukniach, pod ktoré sa každý večer dostalo pár náhodných rúk kamarátov. A mladí chlapci napchatí Naposimom si mysleli, že už je čas na obtiahnuté tričká a arogantné správanie. Ale nejak to ako celok fungovalo. Stále ste tam mohli nájsť tých istých ľudí a ten istý scenár. Občas sa pritrafila nejaká rozbitá hlava, nos, alebo zlomené srdce. Ale vznikali aj nové kamarátstva a lásky.
Najviac si ale v súvislosti s Legendou pamätám na jednu príhodu.
Ako som už spomínal, tak som tam kedysi chodil robiť dozor a v jeden piatok, pár hodín pred tým, ako som sa vybral opäť medzi opitú mládež, mi ešte na pokeci, ktorý vtedy fičal u všetkých, napísala mladá slečna. Mala asi 14 rokov a chcela sa dostať dnu, aby mohla s kamarátkami osláviť narodeniny niektorej z nich. To som samozrejme zamietol s tým, že ešte na to nemá ani vek, takže ju pustiť nemôžem. Na to odpísala, že pre to urobí čokoľvek. Že pokojne mam prísť aj za ňou a že dáme sex. Na moju rozčarovanú reakciu odpísala: “A čo si myslíš, že som ešte panna alebo čo?” Po dlhej správe poučovania a moralizovania, že s takýmto prístupom to dotiahne akurát tak na štetku, mi napísala, že už tam ísť radšej nechce. Teraz už bude určite dospelá a možno sa tento článok dostane aj k nej. Kto vie, čo si pomyslí o svojom vtedajšom prístupe.
A na čo si z Legendy pamätáte vy?
/fotky Facebook/