VÝLET NA TOMÁŠOVSKÝ VÝHĽAD: Cieľ fotografov, horolezcov a rodinných výletov

Tak som vyliezol so svojimi 140 kg na Tomášovský výhľad a je to fakt nádhera. Naposledy som tam bol ešte ako školák, ale prírodu mám rád vždy.

To miesto, kde pohľad na okolie z výšky je ten najzvodnejší a kde majú stromy ten najkrajší parfum, kopce najbujnejšie poprsie a skaly najdokonalejšiu plastiku. Kde jediné bicie a basy sú zobáky ďatľov, praskanie dreva a bubnujúce podrážky turistickej obuvi.

Miesto, kam uhundraní otcovia vezmú svoje ženy a deti, aby ich tam mohli sekírovať, ako sa podľa nich na hlavu rodiny patrí. Miesto, kde najčastejšia veta, ktorú od rodičov počuť, je “Nechoď tam!”, pretože vedia, akú údernú silu má príroda v kamenných pästiach, spolu s gravitáciou a že by sa na skalách ľudské telo rozplesklo, ako bobuľa hrozna na stene. Deti si uvedomujú, kde sú pomyselné mantinely a tešia sa, že konečne na nich rodičia majú čas a idú spolu niečo zažiť, kým skončia prázdniny a opäť vlezú do hlbokých krkov školám, firmám, úradom.

Niektoré kmene ako z hororového filmu vysielajú staré symboly, vyrezané okolidúcimi do unavenej kôry, ktorá krváca miazgu a plače odletujúce krídla vyplašených vtákov. Nožom sa zapísali do dejín lesa, aby aj ďalšie generácie videli, že ľudia boli gramotní, no aj tak sa nevedeli k stromom zachovať úctu. Ale dýchať čistý vzduch by chcel každý.

Vánok občas vnesie do nozdier pach exkrementov, prikrytých kúskom papiera, priamo lesu na dlani. Aj taká je turistická kultúra. Najradšej by som im tie osraté papiere narval do krku, cigarety zahasil podrážkou priamo na ksichtoch a bluetooth reproduktory zhodil zo skaly. Ale čo sa človek nenaučí výchovou, už asi nezíska nikdy.

Niekto sa vracia z prírody ľahší o ťaživé, smutné myšlienky a niekto o jeden sáčok, jeden papierový obrúsok, jednu plechovku, jeden vrchnák od piva, či o pár špakov.

Čo už. Niekto chodí do prírody obdivovať a niekto devastovať.

Ale som rád, že stále väčšina ľudí je pri turistike k prírode šetrná, rodičia svoje deti učia vážiť si toto bohatstvo, neťahajú ich za sebou za ruku, ako pri rýchlonakupovaní v obchoďáku, ale vysvetľujú a ukazujú im rastliny a živočíchy, ktoré cestou vidia.

A je smutné, že aj príroda a blízkosť lesa často končí v pozornosti biznismenov, developerov a špekulantov; drevo, stromy a lesné cestičky nahrádza kov, asfalt, beton, závory, cenníky, pokladne. Je to ako predávať vlastnú matku okoloidúcim na sex.

Čoskoro zmizne to ticho a pokoj odvšadiaľ. Biznis príde všade a peňaženku budeme so sebou musieť nosiť aj do hlbokého lesa. Divím sa, že ešte na Tomášovskom výhľade nie sú umiestnené ďalekohľady na mince, platené toalety a stánky s občerstvením a suvenírmi. Alebo že to nie je celé oplotené a nevyberá sa tam vstupné.

Každopádne, je to neskutočný zážitok a stojí to za to, sa tam pozrieť.

Pin It on Pinterest

Share This