V prvom rade by si mal každý, kto nerešpektuje svetelnú signalizáciu, dopravné značenie, úmyselne skáče pred autá, ktoré nestihli ubrzdiť na oranžovú, alebo zo seba robí skrz zrak zapichnutý do displeja neobozretnú múmiu uvedomiť, že auto nie je z molitanu. A zrážka bolí, môže mať trvalé následky, alebo byť fatálna. A pri zrážke chodec vs. auto, je jednoznačné, kto je z pevnejšieho materiálu. Taktiež dopravné značenie a semafory neexistujú len tak zo srandy.
Treba si uvedomiť, že auto nedokáže zastaviť v sekunde tak, ako chodec. Preto na semaforoch pre autá je k dispozícii aj oranžová, no chodci oranžovú nemajú. Chôdzu totiž dokážu zastaviť ihneď. Nepotrebujú sa na to pripravovať. Vodič motorového vozidla, ale aj bicykla, nedokáže zastaviť v zlomku sekundy, ani keby veľmi chcel. A obzvlášť v zime, keď mrzne.
Ani keď máte kočiar, barlu, vysoký vek, alebo telo modelky, tak nedostanete prednosť v sekunde. Nie je to možné. Treba si to uvedomiť predtým, ako suverénne vstúpite na vozovku s predstavou, že celý svet sa zastaví. Dávajte pozor a sledujte vodiča, či vás vidí a spomaľuje. Nestojí to toľko, ako zlomené nohy. Pretože v prípade nepozornosti, kto je ten čo stratí viac?
Chodcov máme rôznych. Slušných, opatrných, obozretných, ale aj nepozorných, provokatérov, zamyslených, ponáhľajúcich sa, hendikepovaných slúchadlami a mobilmi, opitých atď… . Máme takých, ktorí nemajú problém zastať uprostred prechodu a rozprávať sa tam s niekym. Takých, ktorí stoja pri prechode, ale čumia na displej, alebo na opačnú stranu a vodič nevie, či má stáť, pokračovať v jazde, alebo zatrúbiť. Takých, ktorí idú v noci v tmavom oblečení a kapucni, bez reflexných prvkov a ani sa nepozrú, či ide nejaké auto. Takých, ktorí vidia, že autá stoja a z jednej strany sa chodci pohli, no oni na druhej strane stoja. Asi si myslia, že prechody pre chodcov sú jednosmerné. Alebo takých, ktorí sa nepohnú s ostatnými, ale ostanú stáť, alebo stoja aj vtedy, keď vidia už zdiaľky, že auto spomaľuje a chystá sa zastaviť. Mnohí chodci taktiež nevedia, že na druhú stranu majú prejsť najkratšou cestou a čo najrýchlejšie, nie sa vliecť s telefónom pri uchu. Samozrejme že výnimkou sú starší ľudia, alebo hendikepovaní atď … .
Podľa mňa sú však najhorší tí, ktorí sa schválne vrhajú pred autá, ktoré nestíhajú ubrzdiť, pretože si myslia, že tým vodiča vyškolia, alebo potrestajú. Ale čo je horšie? Prísť o vodičák a o slobodu, alebo o zdravie a o život?
PS: Tento text nie je o nezodpovedných, bezohľadných a ožratých šoféroch, ale pohľad na chodcov. To len taká poznámka pre tých, ktorí si myslia, že som na chyby šoférov nemyslel. Ale im tento text nepatrí.
Ďakujem.