Chceli by ste mať záchod, ktorý vám objednáva toaletný papier, alebo vám bude hlásiť koľko ste práve vylúčili z tela? Nedesí vás predstava, že kamera zabudovaná vo vašom televíznom prijímači bude odosielať údaje o tom aké jedlo máte na stole, alebo tričko akej značky máte oblečené, aby vám mohlo byť odvysielaná reklama, ktorá zahraje na vaše najzákladnejšie pudy? Vitajte vo svete technológií blízkej budúcnosti.
Táto téma je obsiahla a sám už mám niekedy problém absorbovať to množstvo informácií a inovácií. Pochopil som však jednu vec. Nové technológie nie sú určené pre obyčajných ľudí, ktorí nemajú peniaze a jedna na druhú nadväzuje. Jediný cieľ tejto digitálnej doby je zhromažďovanie peňazí, údajov a manipulovanie s verejnou mienkou.
Keď som predával rúter mladému chalanovi, tak do hodiny mi volal, že aké mám heslo, lebo mu nefunguje internet. Musel som mu vysvetliť, že službu si musí objednať, že zariadenie ( rúter ) je len prostriedok, vďaka ktorému sa k nemu dostane signál a dáta z verejnej siete. Táto skúsenosť mi ukázala, ako sme pripravení na výdobytky doby. Dnes stačí mať smartfón s pripojením na internet a každý kto potrebuje, dostane o vás kompletné informácie. Máte svoj sociálny status. Čo znamená mať sociálny status? Byť pernamentne pod kontrolou – kedy ráno vstávate, komu voláte, kde objednávate tovary a služby, čo sa vám páči. Inštalujeme si aplikácie, ktoré odosielajú a používajú naše osobné údaje – zoznamy ľudí, fotografie, správy.
Hovorí sa že prežívame ďalšiu priemyselnú revolúciu. Ak áno, tak pre koho je určená? Ak dnes poznáme technológie, ktoré by výrazne mohli pomôcť ekosystému zemegule, alebo liečiť závažné choroby ľudstva, prečo nie sú tieto technológie dostupné širokej verejnosti? Aj fotovoltaickú elektráreň k domu si musíte zakúpiť. Aj super moderné a bezpečné elektrické auto si musíte zakúpiť. Kto si to môže dovoliť? Plebs? Namiesto toho sa útočí na emócie a peňaženky ľudí predávaním spotreby, ktorú nikto nepotrebuje. Alebo potrebujete chladničku čo dokáže objednať jedlo z eshopu, ktoré vám potom navarí japonský robot?
Vymenili sme skutočné hodnoty a potreby za “sociálny” digitálny svet bez emócií založený na biznis modely veľkých technologických korporácií. A možno je to len môj subjektívny pohľad. Pýtam sa sám seba keď bude digitálny svet riadiť moje procesy doma, v práci, čo budem robiť ja? Budem ešte pre svoju rodinu, okolie potrebný? Táto choroba ľudstvo niekam dovedie. Na smetisko dejín.