Aj takéto je vnímane kultúry v našom meste. Na jednej strane je to zanedbávaná oblasť, na druhej strane sa ňou dajú ľuďom zakryť oči „hurá akciami“ a kultúrnym letom. Čo na tom, že na kultúrne stánky serieme. Stačí sa pozrieť v akom stave je budova divadla alebo budova múzea zboku. Alebo ako vyzerá budova Domu kultúry, ktorý je síce v súkromných rukách, no mohlo tomu byť inak, pretože mesto mohlo za výhodných podmienok dom kultúry kúpiť. Ale načo. Radšej budeme liať množstvo peňazí do hokeja, lebo tam sa môže prísť tá naša smotánka ukázať a nasávať vo vipke. A prižmúria oči aj pri tom nalievaní alkoholu na čierno. Lenže, mohli sme mať dom kultúry. Už dávno. Pretože kino mier nie je plnohodnotný dom kultúry, pretože tam nedáte preč sedačky. Takže žiadne festivaly, žiadny rockový koncert, ani bál ani nič. A všetko sa v redute robiť nedá. A ľudia sa baviť chcú a to nielen v lete, kedy sa vystrieľa množstvo peňazí na kultúru a prídu si tam mnohí robiť politickú kampaň. Baviť sa chcú aj ľudia bez oblekov.
Na tejto fotografii krásne vidíte ten kontrast. Pozostatky výzdoby zo Živých sôch, čo je jedná z akcií, ktorými mesto lepí obyvateľom oči, no hneď vedľa vidíte ošarpanú budovu múzea. Kde je v tomto mesto a kraj? Nie sa iba promenádovať a škeriť ľuďom do ksichtu. Kde je ten skutočný záujem o kultúru, keď už sme pri tom? No a hneď vedľa tej budovy múzea vidíte nový chodník, aj kvôli ktorému bola na mestskom úrade v Spišskej Novej Vsi NAKA a je predmetom vyšetrovania. Lenže, a to ma veľmi mrzí, je to obyvateľom jedno. Stačí pár fotiek, pár hurá akcií a je to. Chlieb a hry. Hry dáme všetkým, no chleba iba tým vyvoleným. Spriateleným firmám, svojim ľuďom a konfliktom záujmu. Smutné, že ľuďom stačí rozvešať nad hlavy pár dáždnikov a už nevidia budovu múzea, provinčného domu. Už je to nepodstatné.
Takže takúto úprimnú úctu ku kultúre majú naši fukcionári v meste. Tak ako keď sa z vežičiek reduty po cca 20 – 30 rokoch vyprátaval holubí trus a bolo ho 6,8 ton!!! 6,8 ton toxického odpadu nad hlavami ľudí, ktorí tam kričali hurááá aké krásne máme mesto. A tie peniaze dáme na pár akcií, na chlastačky, snobské podujatia a vybraným agentúram na organizáciu týchto bašavelov. Alebo si tú našu kultúru a historické pamiatky vážime tak, že v redute povolíme urobiť techno house párty. To ako keby ste na folklórnych slávnostiach pustili Prodigy. Ako to tam pasuje?
Dve tváre má tá kultúra v meste, ale ideme tlieskať akých tu máme skvelých kultúrnikov a vedúcich, riaditeľov, funkcionárov. Takých skvelých, že na to v skutočnosti serú a aj keď o tom všetkom vedia, tak mlčia. Stačí im prijať pár oslavných slov na ich osobu, že niečo zorganizovali. Lenže výsledok je to, že sú súčasťou tohto prehnitého systému, ktorý podporujú svojim mlčaním a ľahostajnosťou. Stačí funkcia, však.
A ešte k tomu múzeu. Sú to nádherné priestory, na ktoré by malo byť mesto hrdé, ale iba keď sa na budovu provinčného domu pozeráme spredu, od námestia. Ináč je to katastrofa. Príde mi to obzvlášť ľúto, pretože v múzeu pracujú skvelí a šikovní ľudia, ktorí makajú na pekných výstavách a prednáškach, snažia sa niečo ľuďom priniesť, niečo nás naučiť a majú v sebe naozaj ten zápal. A kultúra je práve naša história a všetky tie zachované predmety čias minulých. Obrazy, fotografie, archeologické nálezy, flóra a fauna, množstvo príbehov, zbierok, objavených cenností. Lenže na toto mesto aj kraj kašle. A keď nie, tak iba naoko. A to ešte nie sme pri amfiteátri a madarasparku. Tak krásne miesto to bolo a mohlo by byť aj ďalej. Lenže, výsledkom je neudržiavaný park, pódium, monkeyland. Lebo na kultúru sa tu v skutočnosti serie, pretože peniaze na to by aj boli, lenže sa dávajú všade inam, pretože prednosť majú známosti a dobré vzťahy. Konkrétne čísla, zmluvy, toky peňazí som tu už dával až až. Vracať sa k tomu nebudem.