Večerné okná. Trocha iné, ako tie, do ktorých sa občas budíme ráno, po prehýrenej noci. Sú ako celoročný adventný kalendár, kde sa v okienkach namiesto čokolády striedajú svetlá, žalúzie, rolety, záclony, pozdravy, špongie so saponátom, zvedavé pohľady, vráskavé tváre, čo dúfajú ešte aspoň v jeden zajtrajšok. A aby aj ten zajtrajšok bol o dúfaní.
Večerné okná – svedkovia odchádzaní, ale aj návratov domov; mávaní na rozlúčku ale aj na zvítanie; zažehnávania myšlienok na samotu pozorovaním tmavnúcej ulice, mačacích gangov, cigaretových komét a obyvateľov bytoviek, vracajúcich sa z poobednej zmeny či z večerného nákupu, tréningu, rande. A niektorí ešte len na zmenu či na rande odchádzajú. Večer totiž vždy zatrúbi na noc a nie každému sa chce spať. A mnohí ani nemôžu. Práca, milovanie, nočný seriálový maratón, lúpež chladničky, strach z duchov, démonov, vlkodlakov, upírov, ožratého manžela, partnera, otca. Obavy z blížiacej sa skúšky či pohovoru. Behanie na záchod po skazenom jedle, preháňadle, novej diéte, nervozite. Uspávanie detí, starostlivosť o chorého člena rodiny, pozorovanie jasnej nočnej oblohy.
Večerné okná – okná do spomienok na byty, balkóny a izby, kde je už mnohé inak. Keď sa ľudia pominú, odídu, príde rozchod, úmrtie, tak niektoré miesta stratia význam. Ostane už iba sentiment. Spomienka na byt alebo dom, v ktorom už býva niekto iný, na dedinu, v ktorej už nie je koho navštevovať, na miesta, kam sa už nie je s kým prejsť. Mnohé miesta, kam sa chodilo s rodičmi, deťmi, partnermi, kamarátmi stratia dušu a dôležitosť. Je to zvláštny pocit, keď vidíte byt, dom, balkón, dvor, zatiahnuté žalúzie či nových obyvateľov tam, kde ste kedysi robili rodinné oslavy, kde sa kedysi stretávala rodina, kde bolo toľko radosti, zvítavaní, vôní, objatí, bozkov, gratulácií, osláv… . Kde sa rodil nový život a kde sa dedkovi a babke v unavených očiach odrážal kolobeh života.
Aj tie okná sú o kolobehoch, odražajúcich sa v sklenených výplniach zvonku aj zvnútra.
Dobrú noc.