Skúsme v uliciach položiť otázku typu aký je základný rozdiel medzi ľavicou a pravicou. Myslím, že vo väčšine by ľudia odpovedali pomenovaním konkrétnych čelných predstaviteľov jednotlivých politických subjektov. V zásade ľudia rozlišujú pravicu a ľavicu podľa dvoch farieb, názvov politických strán resp. ich predsedov. Málokto by vedel ideologicky rozlíšiť hlavné princípy týchto dvoch táborov.
Ľudia dnes vnímajú politický svet ako nástroj rýchleho zbohatnutia. Vytráca sa prirodzená funkcia štátu vo vzťahu ku jednotlivcovi a jeho potrebám. Veľmi dobre si spomínam na prvú časť filmu Matrix, kde Morfeus ukázal na malú tužkovú baterku a prirovnal ju k ľudskému telu ako časť elektrárne a zdroj energie pre vyššiu moc. V tom filme šlo o energiu, v dnešnom skutočnom svete ide o peniaze.
Bolo by scestné rozdeľovať spoločnosť na pravú či ľavú. Ja osobne vnímam toto triedenie v súčasnej dobe ako marketingový nástroj, aby ľudia vedeli, kto akú farbu prezentuje a aký zlodej kričí chyťte zlodeja. Najsmutnejšie je to, že tá akože ľavá strana síce kričí naľavo, ale v skutočnosti sa správa dvakrát horšie ako tá pravá. Pod zámienkou sociálnej demokracie buduje a zastrešuje silné podnikateľské impérium.
Človek uvedomujúci si kvalitatívnu potrebu obsadenia postov vo verejnej správe a službe sa rozhoduje na základe schopností jednotlivca bez ohľadu na farbu. Vo väčšine prípadov to môžeme zaznamenať v komunálnych voľbách. V celonárodnej voľbe sa kvalita vytráca na úkor kvantity sponzorského daru. Potom nám vládnu pseudo a retropolitici, ktorí žijú z poučiek vysokoškolských skript 70 – tych a 80 – tych rokov 20. storočia.
Aj tento aj budúci rok tu bude nezamestnanosť, inflácia, varolizácia miezd a dôchodkov, minimálna mzda samotná, atď. Či sme v moci červených alebo modrých farieb, všetci rovnako využívajú nástroje ekonomiky a trhového hospodárstva podľa možností a schopností kvantitatívne dosadzovaných poučkárov.
Je prirodzené na udržanie rovnováhy a stability vývoja nielen našej krajiny, aby dochádzalo v určitých časových intervaloch k zámene farieb na politickom spektre, ale to by musela tá červená časť na Slovensku zastupovať skutočné ľavicové hodnoty a princípy. Takto môžem len povedať, že pseudoľavica vygumovala akékoľvek rozdiely politickéj orientácie na Slovensku a zachovala sa ako „štátny peňažný privatizér“.
Vždy sa pozerám na tieto dva tábory objektívne s posúdením a výberom konkrétnej osobnosti vo vzťahu k verejnej službe a stalo sa mi niekoľkokrát, že som podporil osoby z oboch pólov len preto, že ma presvedčili ako osoby, ktoré boli, sú a budú prínosom pre našu spoločnosť na všetkých úrovniach verejného a politického života a nikdy nebudem brať ohľad na farbu vlajky tábora, ktorý reprezentujú.