Niekde sa uvedie, že bolo zhruba 250 telefonátov a podnetov na Mepos … a samozrejme, že si to kopa ľudí vysvetlí po svojom. Že to bolo 250 sťažností na zimnú údržbu. A túto mylnú predstavu ešte potvrdí aj nejaký fejkový „poctivý“ reportér. Pretože to krajšie znie. 250 sťažností. Koľkí si ale aj zistia, čo všetko v tých telefonátoch je zahrnuté? Predpokladám, že dospelý človek rozumie slovu „podnet“ a že je to niečo iné, ako „sťažnosť“. Takže v tom boli podnety na spadnuté stromy a konáre, podnety zo škôl a firiem, taktiež niečo čo sa týka aj štátnych ciest…. a mnoho telefonátov a prosieb od milých ľudí, ktorí sa nesťažovali. A do toho aj falošné podnety, lebo niekto sa potreboval baviť. No ten výjazd tam šiel. Zbytočne. A čo sa týka počtu pracovníkov a techniky? Prečo sa nepýtate zainteresovaných ľudí? Nie čumilov z okien.
Ono, keď napríklad zimnú údržbu robí v nejakej firme aj váš otec, brat, syn, kamarát atď…., tak najlepšie viete a vidíte, ako sa maká. Keď je v práci takmer nonstop, chodí neostrihaný, zarastený, unavený. No odborná facebooková verejnosť, ktorá o tejto práci vie hovno, to iba zhadzuje a zhadzuje a zhadzuje. Je tak ľahké srať sa do práce niekoho iného, no pre seba chcieť pochopenie. A je maximálny hnus, keď nejakým sviniam vadí, že nejaký robotník ide na obed. Ale tak, žijeme vo svete, v ktorom chce pochopenie každý iba pre seba. Dať ho ale nevie. To „dobro“ v ľuďoch vidíme napríklad aj v komentároch pri nezvestných osobách alebo pri nehodách a iných nešťastiach.
Takže, keby ste mali otca alebo brata či muža, ktorý robí na správe ciest alebo v mestskej firme…., tak by ste ináč hovorili. Keby ste ho videli rozprávať, snažiť sa a chodiť domov sklamaného, že ľuďom nič nie je dobré, aj keď maká cez deň aj v noci. A videli by ste do tej práce trocha viac, ako tí uvedomelí občania pri počítači, ktorí sa len sťažujú. A vždy je to tých pár ľudí. Pár rovnakých mien.
A sranda, keď fejkovým profilom vadí, že sú niekde vypnuté komentáre. Lebo nemôžu písať tie svoje zbabelé komentáre pod falošnou identitou. A keď vidím aj ostatných, ktorí sa vyjadrujú…. aj kadejakí podvodníci, hajzli, špekulanti, feťáci, díleri …., tak mi je zle. Čo tak sa pozrieť najprv na seba? Na svoje podnikanie, svoju robotu, svoje svedomie. A potom na iných.
Alebo…. Obyvatelia mesta si myslia, že to oni dávajú príkazy Meposu a jeho zamestnanci pôjdu tam, kam občan pískne. Lenže ono to funguje ináč. To nie je tak, že mepos je dotovaný mestom a tak chodia a samovoľne robia kde čo vidia. Na všetko musia dostať objednávku, aby to mali zaplatené. Každý jeden úkon. Z toho sa potom platia zamestnanci a nakupuje technika. Z toho, čo si mepos sám zarobí. To nie je mestská príspevková organizácia ako MKC, STEZ či CVČ. Ale pre poniektorých ľudí je to asi ťažké na pochopenie. A keď sme pri tých daniach, čo mnohí omieľate, tak mepos má takmer polovicu zákaziek súkromných, od občanov, od firiem…. . Takže nie z vašich daní. Ale dobre vedieť, koľko tu máme ekonómov.
A viete čo zamrzí? Že pre ľudí ste spojencom iba vtedy, keď sa sťažujete spolu s nimi. Že na systém, politiku, úrady, služby, podniky, zdravotníctvo, políciu iba nadávate. No keď sa zastanete úradu, polície, politika, mestského podniku…, tak zrazu ste v ich očiach klesli. Napriek tomu, že ich chcete poučiť a ukázať im, ako to naozaj je. Pretože mnohokrát sa ľudia mýlia. Lebo si nezisťujú detaily a nečítajú dokumenty. Ja áno. A nevidím nič zlé na tom zastať sa niekoho, komu je krivdené. Aj človek, ktorého nenávidíme, môže mať pravdu. Aj človek ktorý nám je nesympatický, ktorý je v tom druhom vreci, ktorý vám niečím ublížil. Nemôžeme iba z princípu všetkým nakladať a byť so všetkým nespokojní. Treba vedieť aj pochváliť, aj sa ospravedlniť, aj uznať druhému pravdu.
Na záver spomeniem, že nikdy nevyhoviete všetkým. Vždy budú nejaké sťažnosti. V pekárni napríklad na to, že sú croissanty malé, ale aj že sú veľké; že je v nich málo plnky, ale aj že je v nich veľa plnky. Na jeseň – jedni chcú všetko lístie pohrabané a potom sa ozvú iní, že prečo sa hrabe všetko… kde sa potom majú schovávať ježkovia? Alebo, jedni sa sťažujú na neodhrnuté chodníky, a druhí sa sťažujú že sú chodníky odhrnuté a nemajú ako ťahať deti na sánkach.
Ale ten hnus v ľuďoch vidieť napríklad aj pri hokeji, ktorý ja síce v obľube nemám. Keď sa vyhráva, tak sú štadióny preplnené, fandí sa, chváli sa. Ale keď sa prehráva, zrazu podpora nie je. Zrazu plné štadióny nie sú. Zrazu sú tí hráči zlí a neviem ešte akí. Takže takíto sme ako ľudia, Takíto sme ako spoločnosť.