A je po Spišskom trhu. Užil som si ho vo štvrtok, piatok, sobotu aj nedeľu. Aj autom, aj taxíkom, aj pešo, aj na bicykli. Výhodou, že bývate v meste, v ktorom sa trh organizuje je, že môžete ísť aj pešo a nemusíte sa sťažovať, že nemáte kde zaparkovať. A môžete si dať pivo, víno, poldeci bez výčitiek 😀
Takže som niečo nakrokoval, napedáloval a aj našoféroval, keďže som pokračoval ďalej. A aj keď som si nič nekúpil, rád som sa prešiel, postretával množstvo známych ľudí, ktorých som dlho nevidel, aj som si posedel s kamarátmi, aj dal obľúbený miešaný drink, aj som stihol niečo z programu, aj sa previezť na ruskom kole – jediné z čoho mi nie je zle 😀 Na ostatné kolotoče, mimo autodromu, malej reťazovky a detskej manéže sa mi stačí pozrieť z diaľky a mám dosť 😀
Každopádne, aj tento rok som postrehol, že poniektorí ľudia si myslia, že je slabosť uhnúť sa, byť obozretný alebo trpezlivý. A to aj v reštauráciách či pri občerstvení. Treba si uvedomiť, že žiadny podnik nie je nafukovací a má obmedzené možnosti na sedenie. Takže také to rozčuľovanie sa, že nie je kde sadnúť, je zbytočné. Mali ste prísť skôr, neskôr, alebo počkať. Tak to proste chodí. A samozrejme som videl aj pár „milovníkov“ psov, ktorým príde v pohode vziať do toho najväčšieho davu psa. Nech vyplašený vníma tú spleť cudzích ľudí, pachov, zvukov, ruchov… . Ešte že psy nevedia rozprávať, možno by svojmu majiteľovi povedali, aby si s ním aspoň na jeden deň vymenil zmysly. Čuch, sluch, zrak, reakcie na vonkajšie podnety.
Trh má aj svoju temnejšiu stránku a to bordel, odpadky, výtržnosti, krádeže, bitky. Nebolo tomu inak ani teraz.
Čo sa týka programu, mali ste možnosť vidieť spevákov a hudobníkov naživo a to aj bez platenia vstupného. Aj keď sa na organizácii každého jedného mestského podujatia finančne podieľame všetci. Ale nie toľko, ako keby ste mali zaplatiť za lístok na koncert. Koľko celá paráda stála ešte neviem, pozriem sa. Každopádne, poďakovať treba aj zvukárom, pretože bez nich by to nešlo. Oni to musia všetko pripraviť, vyskúšať a dávať pozor. Keď som robil koncerty, tak si pamätám, že vždy bol najdôležitejší zvukár a aby bol spokojný.
Tovar rovnaký ako každý rok – handry, šperky, medovníky, sladkosti, handmade, army tovar, ochutnávky… . A jediné, čo už na trhoch nenájdete, sú stánky s audio kazetami, videokazetami a CDčkami. 😀
A opäť nesmeli chýbať stánky politických strán, pretože sa neštítia zneužiť ešte aj takúto akciu, aby sa zviditeľnili. Akoby sme nevedeli, že tie strany existujú. Prečo nedajú s politikou pokoj aspoň v dni, kedy sa ľudia majú uvoľniť, zabaviť sa, prísť na iné myšlienky? Mnohí ľudia tu žijú ťažko, ťažko makajú, majú ťažké osudy …. . Ale politici sa chodia s úsmevom promenádovať po chudobných regiónoch Slovenska – trhy, jarmoky, slávnosti, festivaly.., a rozprávajú sa tam s ľuďmi, ako keby sa prišli pozrieť na nejakú atrakciu v ZOO a namiesto kúskov potravy im hádžu falošné úsmevy, podania rúk, sľuby, letáky, reklamné predmety a žobrákom drobné. Samozrejme nesmú chýbať fotografie z tejto exkurzie, na ktorej nám „hlupákom“ hovoria, že ak ich budeme voliť, tak s tým niečo urobia. S problémami regiónov. Hovno ale urobia. Už by totiž dávno urobili. Prečo takto nejdú za ľuďmi aj na sídliská? Alebo na miesta, kde sú ľudia nasratí, frustrovaní, unavení? Nie iba na akcie, kde je dobrá nálada. A už keď chcú rozdávať letáky, tak nech na nich je napísané, čo všetko neurobili, čo všetko pokazili, na čo všetko sa vysrali, čo všetko zanedbali, koľko na čom zarobili.
Každopádne, aj tento rok, čo som očakával, to som aj dostal. Takže spokojný.
