Je škoda, že o dianie v mestskej politike sa zaujíma tak málo ľudí. Pritom by nám nemalo byť jedno, kto v našom meste vládne. Kto tu rozhoduje, hlasuje a presadzuje rôzne záujmy. Kadiaľ sa mesto uberá a ako to tu vyzerá. Podľa čoho sa vyberali a dosadzovali a ľudia do komisií, dozorných rád či výborov, čo to znamená a prečo je to tak. Aké majú návrhy poslanci, aké zmeny robia, čo presadzujú, o čo sa zaujímajú a ako je to transparentné. V koľkých prípadoch prevládajú konflikty záujmov a nie objektivita.
Škoda, že mnohí sa začnú o politiku a dianie zaujímať až keď je okolo toho cirkus. Keď idú voľby, keď niekoho začnú vyšetrovať, niekoho zavrú, alebo keď sa udeje nejaký škandál. Iba zo zvedavosti. Nie zo záujmu. Ľudí viac a do detailov zaujíma, kto dá v priebehu niekoľkých minút gól alebo bod, ako to, kto o nich rozhoduje a kto im bude 4 roky vládnuť. A vždy je zaujímavé v našom meste sledovať, kto sa kam pchá. Do akého pozlatka sa kto zabalí. No poviem vám – niektorí ľudia sa nikdy nezmenia. Tí ktorí tu roky šírili zlo, v tom pokračujú a budú pokračovať aj ďalej. A mrzí ma, že poniektorí sa boja o tom prehovoriť. Podnikatelia, úradníci, poslanci sú radšej ticho, alebo tieto informácie podávajú iba v súkromných rozhovoroch. Keby to ale vyšlo na povrch, tak by sa poniektorí už z fotiek neškerili a už vôbec by sa nezúčastňovali na verejnom živote. Už v minulosti som na poniektoré konkrétne veci poukazoval. NIKTO z dotknutých ľudí mi to nikdy nevyvrátil. Nikto nepodal ani jedno trestné oznámenie. Keď už teda majú pocit, že im bolo ukrivdené, alebo že to boli nepravdy. A fakt som na nejaké oznámenie čakal, aby bola aspoň sranda. Pretože si stále za všetkým stojím.
Mnoho zlomyseľných ľudí sa dostalo k moci. K majetkom, pozemkom, budovám. Toľko miest kvôli nim chátra. Toľko robotníkov a dodávateľov sa nevyplatilo a tak veľa kadejakých svinstiev im prešlo. Kadejakí pochybní developeri, ktorí nemajú vysporiadané staré veci, ale umožňuje sa im robiť na ďalších projektoch. Mesto im to umožňuje. Pár ľudí si tu prihráva loptu a občania sú na poslednom mieste.
Je zaujímavé sledovať, čo všetko sa dá a čo všetko sa nedá. Koľko dverí je možné otvoriť po protekcii, keď máte tie správne známosti a správne meno. Pritom stačí iba ochota a ústretovosť. Mimo konflikt záujmov. A keď niekoho nebaví sedieť v kancelárii na niektorom z úradov, je demotivovaný a tým svojim prístupom škodí dobrým nápadom a projektom, tak nech uvoľní miesto niekomu inému. Niekomu, kto si tú prácu bude vážiť a bude prínosom.
Neprestáva ma taktiež udivovať, že poniektorým obyvateľom vadí to, že nie je každý ticho. Že tu žijú aj ľudia, ktorí sa ozývajú, pýtajú sa, vŕtajú sa v rôznych veciach a aktívne sa zaujímajú o dianie v meste. O zákulisie. Pretože kvalitu života v meste neurčuje to, že niekto vyhral športový zápas alebo turnaj. Určujú to ľudia, ktorí sú pri moci, hlasujú, rozhodujú, schvaľujú. Kvalita života v meste je bohužiaľ aj o fušerskej robote, o zlých rozhodnutiach, podivných dohodách a zákazkách, konfliktoch záujmov, lenivosti, kšeftovaní, zlomyseľnosti … .