Je to 45 rokov, čo firma SONY predstavila prvý walkman. Mnohí ste už túto mašinu nezažili. Mnohí možno ani diskmeny, hifi-veže, dvojdecky, videá či vreckové mp3/mp4 prehrávače. Ale malo to svoje čaro. A to nielen hudba či obraz, ale aj zvuky mechaniky, keď ste otvorili dvierka a zakladali dnu kazetu. Taktiež vôňa audio a videokaziet. A svoje kúzlo malo aj nakupovanie, vymieňanie či požičiavanie týchto hudobných či video nosičov, vytváranie vlastných obalov, zbieranie plagátov, dabingy, reklamy, nálepky, časopisy … . A úvod filmu: „Intersonic uvádí…“
Ale späť k walkmanom? Svoj prvý som dostal na Vianoce. Ja čierny AIWA, sestra červený FIRST. Ešte tie prvé, bez displejov či gombíkov na ovládanie všetkého možného. Tie už boli aj tenšie a pevnejšie. Aj taký som potom mal, kým ho nevystriedal diskmen, opäť taký z tých prvých, hrubý, bez antishocku. Kúpil som si ho vo Versailles v Monoprixe, keď som bol ešte cez školu na stáži vo Francúzsku. Antishock znamenalo, že ste s diskmenom mohli aj chodiť a CD v ňom nepreskakovalo. No á potom som si kúpil prvý mp3 prehrávač. Bolo zaujímavé sledovať a byť pri tom, ako sa tá technika postupne menila a zdokonaľovala.
A slúchadlá k walkmanom? Penové. Doteraz také rozdávajú napríklad vo vlaku. A tá pena sa postupne trhala, takže umelá hmota pod tým riadne tlačila na uši. Alebo, keď ste mali dlhšie vlasy, tak vám ich to ťahalo, keď sa dostali pod ten kovový oný, ktorý spájal ľavé a pravé nastaviteľné slúchadlo. Podľa toho, akú veľkú ste mali hlavu. Neviem ako sa tá stredová časť, ktorá slúchadlá držala, odborne volá 😀
Každopádne, na tých nekvalitných slúchadlách k walkmanom, sa trhali aj káble a časom ich bolo potrebné olepovať, aby bol zvuk plynulý. Najhoršie, keď odišla koncovka – jack. To sa musel potom držať vo funkčnej polohe a tlačiť do nejakej strany, aby to šlo.
Ale celkovo to bolo fajn. Sadol som na skladací bicykel, walkman som založil za gate, lebo mali takú sponu za opasok, nasadil som šiltovku, založil kazetu s nejakou fajn výberovkou 90. rokov a hor sa brázdiť Smižany. Maduar, Mc Erik a Barbara, Lunetic, Exil, Lobby, D-Night, Kopytovci, Mr. President, Haddaway, E-Rotic, Zvuk ulice, Názov stavby a všetko, čo sa vtedy hralo v hitparáde na rádiu Koliba, ktorú uvádzal Julo Viršík. Z nej som si nahrával pesničky na kazety International, Basf, Maxell, Panasonic, Philips, Sony, TDK … . Lacnejšie, než nakupovať originálky. Tak ako sa potom začali napaľovať CDčká a DVDčka.
A aby sa ušetrili batérie? Kazety sa pretáčali napríklad aj ceruzkou.
Ach… Pekné spomienky.