Spišská Nová Ves nie je iba námestie a akonáhle zájdete do nejakej uličky či cez Levočskú bránu, tak vidíte skutočný nezáujem mesta. (Veď sa stačí pozrieť na budovu mestského úradu, ako opadáva.) Námestie je pekné z diaľky, no čo tá uvoľnená dlažba, ktorá sa kýve, keď po nej kráčate? A keď si historické budovy pozriete aj zblízka, uvidíte, ako sa na to v skutočnosti serie. A je zaujímavé, na čo všetko sa zatiaľ peniaze nezohnali, stále sa len sľubuje… a naopak, pri čom všetkom sa peniaze hneď nájdu, hlavne keď treba nakŕmiť tých pár spriatelených firiem stále dookola. Hlavne že huraaaa, otvárame nové, budujeme nové… a staré nechávame rozpadnúť. Čo sa stránky primátora a mesta na fb a na ig neoznačia aj pri tom zanedbanom a rozpadávajúcom sa?
Pekne vyzerá napríklad budova múzea, no na fotke vidíte, ako to vyzerá zboku, keď prejdete cez Levočskú bránu. To už sa na to serie. (budova KSK? ok, chcel by som ale vidieť to nasadenie a vzájomnú komunikáciu úradov a predstaviteľov kraja a mesta) Hlavná vec, že pri budove je nový chodník, ktorý sa robil za záhadných okolností a myslím, že bol súčasťou nedávnej korupčnej aféry, na ktorú sa akosi už zabudlo. To ako stavať nové ihriská, no staré nechať zanedbané, ako vidíme napríklad na sídlisku Západ. Až teraz, po 5 rokoch sa robí prístupový chodník k jednému z ihrísk.
Spišská Nová Ves nie je iba primátor a kadejakí jeho poskoci. Chvála bohu. SNV nie je iba o funkcionároch, z ktorých mnohí ani sami nevedia, ako sa tam dostali. Nie je iba o profesionálnych milenkách, ani o arogantných firmách, prisatých dlhé roky na mestské peniaze, ako dieťa na prsník. A nepustia k nemu nikoho iného. Nie je iba o riťolezoch, ani o podivných reklamách, zmluvách, dohodách, prepojeniach. Ani o množstve konfliktov záujmov. Ani o alkoholikoch v dôležitých funkciách. Ani o tej spleti rozjebaných ciest a chodníkov, výhovorkách, lenivosti, neschopnosti a ignorovaní občianskych podnetov.
Spišská Nová Ves je o šikovných ľuďoch, o nápadoch, o umení, o kultúre, o prírode okolo, o práci dobrovoľníkov. Je o všetkých tých, ktorí tu ostali žiť, o niečo sa tu snažia, budujú, vymýšľajú, zakladajú si rodiny, starajú sa o svoje aj o cudzie deti, vedú rôzne podniky či obchody, niečo vyrábajú, fotia, maľujú, píšu… . Je o mnohých pekných medziľudských vzťahoch, o hľadaní a nájdení priateľstiev, lások, porozumenia a rovnakých bláznov, akými sme my.
Je o deťoch, ktoré sa chcú hrať a o rodičoch, ktorí chcú pre svoje deti len to najlepšie, aj keď sa to občas vymkne kontrole alebo sa to nestretne s porozumením.
Je o mnohom peknom, nádejnom, vzájomnom a dobrosrdečnom.