Je fajn, keď sa mládež zúčastňuje organizovania alebo spoluorganizovania podujatí rôzneho charakteru. Získavajú tým totiž skúsenosti. Či už ako účinkujúci alebo pomocníci. Aj pri akciách, ktoré robí mesto alebo rôzne organizácie. A raz v dospelosti si budú môcť povedať – „Aha, toto všetko už viem robiť, pri tomto všetkom som bol, s týmto všetkým mám skúsenosť, toho a tamtoho poznám.“ Nemajú za sebou nulu a môžu sa porovnať s tými, ktorí majú iba plnú hubu rečí, no neurobili nič a do ničoho sa nezapojili. A je zaujímavé vidieť, že mnohí študenti a mládež urobili viac, než poniektorí kandidáti na mestských poslancov. Urobili viac pre komunitu, život a kultúru v meste.
Ja nechcem hovoriť za mládež ani za mládežnícky parlament v našom meste, no vyjadrím sa ako to vidím ja. Pretože poniektorí obyvatelia majú pocit, že keď vidia v názve slovo „parlament“, tak automaticky ide o politiku. Pritom, sú to žiaci a mládež, ktorá sa zapája do mnohých aktivít. A keby sa aj raz niekto z nich rozhodol, že sa v budúcnosti začne venovať politike, tak to bude jeho vec a nepôjde do toho s nulou. Je paráda, že sú žiaci aktívni a majú už o mnohých veciach prehľad. Nie ako banda idiotov – hromada debilov za počítačmi, ktorí iba mečia, že platia dane a do ničoho sa nezapoja. A v nápadoch, aktivitách a prehľade ich tromfnú mladí študenti.
A najväčšia sranda je, keď sa k aktivitám mladých ozývajú starí ľudia, ktorí mali dosť času na to niečo tu zmeniť, no boli celý život ticho. Aj kvôli režimu, aj kvôli kadejakým výhodám… aj preto mnohí stále omieľajú, ako bolo za komunistov lepšie. A pičujú, keď sa mladí niečomu venujú, chcú niečo zmeniť, alebo že sa niečo pre nich robí. Kto im ale zanechal svet taký aký je? No predsa staršie generácie. Vďaka tým starším je republika v takom stave v akom je. A mnohí pohrobkovia bývalého režimu tu stále majú svoje slovo.
Chápem aj generačné rozdiely. Starí nerozumejú mladým a mladí nechápu tých starších. Vždy to tak bolo. Svet sa mení. Bohužiaľ aj vďakabohu. Starší mali celý život na to niečo meniť, venovať sa politike, klubom, mládeži, organizáciám a zanechať svet v nejakom stave. Aj ho v nejakom stave zanechali. Prírodu, cesty, chodníky, budovy, kultúru, umenie…. Niečo dobré, niečo zlé. A tú štafetu predávajú ďalej. No tí mladí nedostali svet nový. Dostali ho rozbehnutý a musia sa s tým nejako popasovať. Po svojom. So svojim pohľadom na spoločnosť, politiku, kultúru, umenie, históriu, módu, šport, vzťahy, prácu… . Mnohé z toho sa nám nepáči, čo je pochopiteľné. Tak ako sa raz nebude páčiť im, ako budú k životu, svetu a vzťahom pristupovať ich deti. Aké budú mať hodnoty, názory, vzory a ambície. Ale takto je to správne.