„Keď budeš voliť ich, tak už sa mi ani neozývaj.“ Takto sú poniektorí schopní kvôli voľbám ohroziť kamarátstvo, rodiny, partnerstvo… . Keby aspoň poznali všetky strany a ich volebný program. Nie dať každej strane nálepku a podľa toho sa riadiť – toto sú buzeranti, toto sú fašisti, toto sú feťáci, toto sú mafiáni… . Ale poznajú každého jedného člena niektorej z vybraných politických strán, že si toto dovolia? Vedia o každom jednom členovi alebo sympatizantovi, aký je človek? S akými ideálmi šiel do politiky? Uvedomte si, že politika celkovo je špinavá hra. Nech volíte kohokoľvek. Kto ide do politiky pomáhať ľuďom? Na to sa treba pozrieť. Nie rozdávať nálepky a kázať ostatným, koho voliť. A pritom tí „radcovia“ ani politike nerozumejú, pretože im položíte nejakú otázku ohľadom názvosloví a princípov, a nevedia odpovedať. Jak môžu nevedieť? Keď sa kurva vyjadrujú k politike a chcú sa hádať, mali by jej rozumieť. Ale každý človek má pocit, že k politike sa musí ozvať a ponadávať si. Bez hlavy a päty. Myslí si, že tam má čo povedať. Lenže politika je veda a nie je iba o pocitoch a dojmoch, ale aj o zákonitostiach, definíciách, poučkách. Je o ľuďoch. A stavať svoje priblblé komentáre na poukazovaní na nejakého politika, že má vadu reči, račkuje, koktá, má nejaké postihnutie… tak to je úbohosť najväčšia. Alebo vyťahovať súkromie. Každý má právo na súkromie, aj keď je to politik.
A nedajbože sa zastanete niekoho, kto je v nejakej strane, tak ste automaticky pre poniektorých jeho volič. Alebo keď máte kamaráta, ktorý kandiduje, tak automaticky máte nálepku.
Keď sa stretávate s politikmi, pracujete s nimi, rozoberáte aj zákulisie, tak sa veľa dozviete. A ja volím vždy na základe toho, čo viem zo zákulisia. Nie z telky, facebooku či z krčmových rozhovorov a rád samozvaných politológov. Pretože to zákulisie, o ktorom sa málo hovorí, je dôležité. A aj čo vedia v tichosti vytiahnuť a ukázať jeden na druhého. Jeden kandidát na druhého. Jedna strana na druhú. A ono to fakt do seba zapadá. Venujem sa tomu roky a zapadá to do seba. A ešte keď vidíte kadejaké maily, fotky, dokumenty, ktoré sú iba v zákulisí. Napriek tomu nejdem nikomu radiť, prehovárať, odhovárať.
A je smutné, keď si niekto myslí, že ak ide o politika alebo nejakú celebritu, tak môžu poukazovať na jej vady, hendikepy, choroby. Že sa môžu smiať z jeho/jej nešťastia, úrazov, smrti. Otvárať si papule na verejne známe osobnosti, zhadzovať ich a urážať a potom doma vysvetľovať deťom, že je zlé sa vysmievať spolužiakom za okuliare, pehy, odstávajúce uši, rodinnú situáciu… . Čo si tie deti majú ale myslieť, keď vidia na internete, ako si dospelí nadávajú, ako sa urážajú a čo všetko si prajú. Že nejdú vzorom.
Každý volí ináč. Podľa vlastného vedomia, svedomia a rozhodnutia. Aj keď sa to mnohí snažia ovplyvňovať, prehovárajú, vypytujú sa, zhadzujú, vysmievajú sa, pretože oni predsa najlepšie vedia, koho treba voliť. Čo na tom, že demokratické voľby znamenajú, že sa každý môže sám slobodne rozhodnúť, koho voliť. Nepotrebuje ho presviedčať rodinný príslušník, kamarát, sused či kolega a opaku. O niečom inom. Alebo sa kvôli tomu hádať, končiť kamarátstva, ničiť rodinné vzťahy.
Ináč volia jednoduchí ľudia, inač krčmové typy, ináč ľudia študovaní, ináč politológovia, ináč ľudia ktorí vidia do zákulisia politiky, ináč ľudia ktorí majú v politike kamarátov a známych, ináč ľudia ktorí sa venujú politickému marketingu, stýkajúci sa s politikmi, pohybujúcu sa v politickom prostredí.
Keď vám niekto radí, koho máte voliť, na základe jeho pocitov, dojmov, paranoidných krívd alebo preto, lebo dal každej strane nejakú nálepku a preto tam sú všetci členovia zlí a všetko je tam zlé. Feťáci, buzeranti, fašisti… , nedajte sa ovplyvniť.
Keby som demokraticky a slobodne napísal, ČISTO TEORETICKY, že máme to najlepšie možné vedenie mesta, alebo najlepšiu prezidentku či najlepšiu možnú vládu, tak by som si namiesto pochopenia a rešpektu môjho názoru ihneď vyslúžil nadávky, zlostné komentáre, vyhrážky, zhadzovanie. Žiadna slušná debata, žiadne slušné argumenty, žiadna ochota diskutovať a vypočuť si ma. Žiadna sloboda vybrať si, bez toho aby ma lynčovali sfanatizovaní blbci a kadejakí „vlastenci”. Chcel by som vidieť, koľkí by ma za vlastný názor na politiku vymazali, zrušili priateľstvo, prestali komunikovať. Takúto tu máme slobodu voľby medzi ľuďmi. A podľa mňa ešte nikdy nikomu tak veľmi nejebalo z politiky, ako teraz. Lebo tam má každý pocit, že k tomu má čo povedať. Dokonca aj k odborným témam. K dobrým myšlienkam sa neozvú, neprezdieľajú, nepodporia, ale keď príde na rad téma politika? Tak to áno… tomu rozumie každý. Tam sa ozvať treba. A nadávať, zhadzovať, urážať.
Sú témy, ku ktorým keby som niečo napísal, tak sa veľa zmení. Keby som verejne povedal, že som napríklad homosexuál, alebo že som zásadne proti tomu a tamtomu.., alebo že som proti legalizácii toho a tamtoho…, alebo keby som konkrétne povedal koho idem voliť, tak koľko ľudí by mi začalo nadávať, vysmievať sa, urážať ma, a koľkí by ihneď zabudli na všetky moje aktivity a na mojich tisíc ďalších príspevkov ktoré lajkovali, srdiečkovali alebo zdieľali. Už by ma odsúdili, zrušili mi sledovanie… . Aj takto totiž reagujeme na ľudí. A všimnite si, že to píšem v prvej osobe množného čísla, pretože v mnohom takto reagujem aj ja.