KEĎ SA ÚRADNÍCI A POSLANCI BOJA PRAVDY A O MIESTA

Veľmi by som si prial, aby úradníci nahlas prehovorili o zákulisí procesov a o praktikách svojich nadriadených. O vedúcich jednotlivých oddelení. Nech ich nahlásia a hotovo. Aby ľudia pracujúci na radnici prehovorili nahlas o skutočných pomeroch na radnici, o primátorovi, o viceprimátoroch. O tom, čo si o nich naozaj myslia a aké tam vládnu vzťahy. Aby poslanci hovorili nahlas o tom, čo sa im nepáči, aj keby to bolo niečo tak nepríjemné, že sa rozhádajú s ostatnými poslancami, alebo že budú tŕňom v oku vedeniu mesta či úradníkom. Pretože vám poviem tak – to bahno a hnus, o ktorom sa dozvedám – o všetkých medzi štyrmi očami, je niečo neskutočné. O výberových konaniach, nákupoch, spriatelených firmách a väzbách, vzťahoch, personálnej politike a kadejakých špinavostiach. Prečo sa ale sťažujú mne a prečo mi podsúvajú tieto informácie? Keď si o tom zaslúžia vedieť všetci obyvatelia. To by bolo ale riadne horúco pod niektorými stoličkami. A mňa to strašne serie, že nemôžem písať otvorene. Už mám totiž dosť tých naťahovačiek a zistení, že mnohým je jedno, čo sa tu deje. Že mnohým stačí napríklad to, keď sa niekto chváli tým, že urobil niečo pre mesto a obyvateľov, no z pozície primátora, úradníka či poslanca je to jeho POVINNOSŤOU. Nie je to nič navyše. Nič nadštandardné. To ako keby ste v lahôdkach pri pulte tlieskali, keď vám tam nakrájajú šunku. Že je to niečo extra, čo si zaslúži fanfáry.

Sú to svine, ktoré myslia iba na seba, na svoju riť, na svoje vzťahy, na svoju sýtosť. A bohužiaľ ma sklamali aj tí, o ktorých som si myslel, že sú iní. Ale to je tak – niekomu sa verejne poďakujete, prejavíte dôveru a radosť zo spolupráce, no všetko to umrie hneď pri prvej príležitosti, kedy sa treba zastať toho druhého.

Ako môže niekto zakazovať úradníkom dávať občanom informácie? Podstatné informácie, ktoré by ukázali pravdu, ako sa tu naozaj gazduje a rozhoduje. Aké máme naozaj vedenie mesta. Aké je naozaj zákulisie. Ako je to s kadejakými firmami, prepojeniami, konfliktmi záujmov. Tieto informácie by nemali byť tajné a dôverné iba medzi štyrmi očami. Pretože sa týkajú vecí verejných a ovplyvňujú život v meste. Ovplyvňujú všetko čo sa robí, aj čo sa nerobí. Aj to, komu sa to robiť dáva a za koľko. Nebudem teraz zachádzať do konkrétnych vecí. Kto chce, môže si to dohľadať aj na mojej stránke v dávnejších príspevkoch. A všetko sa ukázalo ako pravda. To ma na tom všetkom teší najviac. Ako obyvatelia mesta, ktorí im prispievame na platy a nechávame ich šafáriť s našimi peniazmi, máme právo na informácie. Na úplné informácie. Nie sledovať tú ich klamársku, zapredanú hru. Oni si asi myslia, že to čo robia je nejaké podnikanie a všetky tie ich prepojenia, dohody, zmluvy, objednávky a faktúry sú predmetom obchodného tajomstva. OMYL. Všetko to má byť verejné a transparentné. Správne vypísané a nie porozhadzované tak, že si nedokážete spojiť, čo k čomu patrí. Jedine že tomu venujete veľa času. Prídete na zaujímavé cifry a divné zmluvy, nedodržiavanie zmluvných lehôt a pokút zo strany dodávateľa. Nevýhodné zmluvy s firmami, ktoré boli a sú drahšie, než ich protikandidáti, alebo dávajú štedré sponzorské kade tade a na oplátku majú špeciálny prístup od mesta. Pretože spriatelenej firme to predsa umožníme. Poľavíme. Prižmúrime oko. Niečo prihodíme, navýšime, odpustíme meškanie, aj keď je zakotvené v zmluve. Veď predsa z cudzieho krv netečie. Nie sú to ich peniaze, preto sa im dobre rozhadzuje. Aj z kancelárie primátora, aj z jednotlivých oddelení. A keď niekto z mestského úradu dostane odvahu povedať to otvorene nejakému občanovi a ukáže zaujímavé veci, tak je zastrašovaný, upozorňovaný. A preto mnohí obyvatelia mesta ani netušia, čo sa varí v zákulisí. Ale keď roky klopete na dvere, sledujete procesy, financie, stretávate sa aj s úradníkmi, aj s poslancami, aj s vedením mesta, tak sa dozviete veľa. A už si to stačí iba pospájať. A najväčšia sranda je vidieť, ako kryjú jeden druhého. A mrzí ma, že aj poniektorí, o ktorých som si myslel, že sú správni a ich ochota spolupracovať je úprimná, ma sklamali. Pretože to všetko treba ukázať nie iba medzi štyrmi očami, ale aj v situácii, keď ide do tuhého. Keď sa treba ozvať a povedať pravdu aj nahlas. Všetko to, o čom sa dozvedám, by nemali byť podpultové informácie. Malo by sa o tom hovoriť nahlas a verejne. Mali by to urobiť kompetentní, aj za cenu toho, že ohrozia seba. Pretože tu nejde o nich, ale o celé mesto a všetkých obyvateľov. Lenže, keď tu dám všetko konkrétne, tak mi už nikto nič nepovie. A screenshoty sa taktiež uverejňovať nemôžu bez súhlasu druhej osoby. To by už bol rozhádaný celý mestský úrad, aj mestský úrad s radnicou. Pretože si to taktiež nevedia povedať do ksichtov, ale namiesto toho si navzájom olizujú zadky. A viete, čo je taktiež komické? Keď hľadá pomstu niekto, o kom sa verejnosť dozvedela pravdu. Tak ako keď niečo praskne, tak zrazu všetci zainteresovaní menia správanie. Zrazu sú ochotní, ústretoví, milí. Zrazu chcú komunikovať. A keď to takou formou nejde, tak prídu vyhrážky a túžba po pomste. Komu ale vadí nepríjemná pravda o sebe, tak ten sa môže zmeniť a robiť veci inač. No keď sa nepoučí, tak je to jeho smola. Nikto nikomu nekáže klamať, podvádzať, brať úplatky, pestovať konflikty záujmov, srať na svoje pracovné povinnosti, robiť čiernotu, chlastať, fetovať.

Pin It on Pinterest

Share This