Áno, treba sa s tým zmieriť, aj keď je to pre mnohých ťažké. Treba sa zmieriť s tým, že iní ľudia môžu voliť niekoho iného a veriť niekomu inému než my. Že sa rozhodujú ináč, než my. Aj ja sa s tým snažím zmieriť, no svoj názor si poviem. Aj konkrétne dôvody. Nie iba nejakú nadávku a hotovo. Konkrétne veci a argumenty.
Ľudia sú však rôzni a každý má právo sa rozhodnúť ako chce. V reštauráciách nemajú iba jedlá, ktoré máš rád ty. V knihkupectve nemajú iba knihy, ktoré sa páčia tebe. V kine nehrajú iba filmy, na ktoré by si šiel ty. V obchodoch s oblečením nemajú iba tvoje veľkosti a tvoje obľúbené farby, štýl, strihy. Neexistuje iba hudobný štýl, ktorý sa páči tebe. A aj keď ste si urobili s podobnými ľuďmi nejakú skupinku “bojovníkov” a nespokojných občanov, tak to neznamená, že ste väčšina a že iní ľudia si vyberajú zle. Že iba vy máte pravdu a má vám byť vyhovené. Ľudia majú právo vybrať si ináč než vy. Vy máte právo diskutovať, argumentovať, pýtať sa. Každý si však všíma niečo iné, každého niečo iné zaujme, každého ovplyvní iná propaganda, iné médiá, iné prehlásenia. Netreba za tým však hľadať sprisahania a zmanipulovanie. Paranoje. Berte to tak, že neexistuje iba vaša pravda. Iba váš názor. Iba vaša voľba. A či sa rozhodnú dobre alebo zle? To je na nich a na ich svedomí. Nikto z nás sa v živote nerozhoduje iba správne. Nikto nie je bez chýb. Každý niekedy sklamal.
A celkovo, zaujímavá je názorová rozmanitosť ľudí. Vo všetkých oblastiach života. Nie iba v politike.
Nemusíme sa zhodovať vo všetkom. Nemusíme mať na každú tému rovnaký pohľad. Každý má právo na svoj názor. Na jednej téme sa s niekým môžete pohádať a povedať si, že s takým človekom sa už nechcete baviť, no potom zistíte, že na nejakej inej téme sa dokonale zhodnete a nájdete spoločnú reč. Zistíte, že si rozumiete. Zrazu to nie je až taký kokot. Ale, nikto nie je povinný myslieť si to čo vy. Neznamená to, že ste lepší. A tých tém je nespočetne veľa. Tiež som sa presvedčil, že s niekým sa pohádam, no potom zistím, že si rozumieme v inom a dokonca dokážeme spolupracovať. A to je na tom to zaujímavé. Niekto mohol voliť inú stranu než vy, no zistíte, že v inej téme si dokonale rozumiete.
Nikdy neviete, kto vám do života niečo dá. Aj keď len jednou vetou. Neviete, kto vám dá odpovede a kto vám dá nejaký chýbajúci dielik do nejakej skladačky. Veľa ľudí nám môže niečo dať a možno aj my im. Ja nemám rád veľa vecí, ktoré ľudia robia. Mnohé sa mi hnusí a určite aj ja mnohým ľuďom. Nemám rád veľa typov ľudí, aj na základe toho čomu sa venujú a aké majú názory, no častokrát sa mi stalo, že som si s nimi perfektne rozumel. Viedli sme zaujímavé debaty. A nikdy neviete, kto vám pomôže v núdzi.
Uvediem vám pár príkladov, ak sa vám chce čítať.
Nemám rád feťákov, bezdomovcov, žobrákov atď… . Ale, s mnohými som sa bavil, pretože som s nimi v Prahe prichádzal aj v práci do styku. A podozvedal som sa, ako to na ulici naozaj chodí. O živote na ulici. O mnohých životných príbehoch. Pravdu. Nie tie zmanipulované, za srdce chytajúce príbehy o bezdomovcoch. Krutú pravdu o tom, ako si za to môžu sami a ako im takto začalo byť dobre. Pamätám si napríklad bezdomovca, ktorý chodil za vyžobrané peniaze niekoľkokrát do roka k moru. Alebo dredatého chlapca, ktorý každý deň sedel na múriku a hral na bubon. Ale naozaj hral veľmi dobre. Vždy som sa pristavil na kus reči, dal mu 200 – 300 korún a bolo mi jedno čo si za tie peniaze kúpi. Povedal mi, že si za to môže taktiež sám, ale už by nešiel robiť nič iné, aj keď je ten život každodenný boj. Do toho alkohol, drogy. Mladý človek, vysokoškolák. Zvedavosť, zlá partia, drogy…. . A už to šlo. A to tam polihuje na zemi a na lavičkách mnoho chlapov, ktorí radšej ušli a žijú na ulici, ako by mali napríklad platiť na svoje deti. A sú v pátraní. Rodina nevie, čo s nimi je. A keď som sa ho opýtal na to, prečo chodia so psami, tak povedal, že preto, lebo keď má psa, tak ho nemôžu policajti zobrať bez toho, aby zaistili odvoz aj psovi. A tak nevezmú ani jeho.
Zoznámil som sa s kadejakými zlodejmi, grázlami, bývalými trestancami, vrahmi. A práve takíto ľudia boli ochotní sa ma v nejakých zlých situáciách zastať. Pretože mohli. Pretože iní ľudia by v takýchto situáciách ušli. Neviem, či ste niekedy zažili, že vás po práci čaká skupinka idiotov, aby vám naložili. Alebo či na vás niekedy niekto vytiahol nôž alebo pištoľ. Nie je to nič príjemné. Veľa som sa bavil aj s ťažkými narkomanmi či s prostitútkami. Taktiež vám toho veľa povedia, ak preniknete do ich sveta. Ukážu tú temnejšiu stránku mesta, aj keď sa vám nepáči čo robia. Nikto iný vám to takto neukáže a nepovie. Na rovinu. Je zaujímavé rozprávať sa s niekým otvorene o veciach, ktoré s vami žiadny “slušák” rozoberať nebude.
Keď som bol pár mesiacov v Paríži alebo na Korzike, tak mi tú odvrátenú stránku a iné zákutia ukázali práve černosi, Arabi, Indi… , alebo ľudia, ktorí stáli za nepokojmi či výbuchmi. A z týchto informácií a zážitkov si skladáte svoju mozaiku. Niečo doplníte, niečo vymeníte, o niečom sa uistíte.
Jediný, kto sa so mnou podelil o jedlo, keď sa to posralo a prišli sme o všetko, boli práve bezdomovci a cigáni. Našťastie iba na čas, kým prišla prvá výplata v novej práci, pretože v tej starej to skončilo kvôli tomu, že vedenie malo problémy so zákonom, alebo s vyplácaním peňazí. A aj keď vám to je nepríjemné, prijmete to. Pretože nechcete toľko dní zaspávať so škvrkajúcim žalúdkom a hanbíte sa vrátiť zo sveta domov a priznať, že to nevyšlo. V časoch, keď ešte nefičali sociálne siete a školou života bol samotný život. Počas tejto “školy” som sa veľakrát namočil do kadejakých nepekných vecí, aj som si za to zlízol svoje – buď výpoveď, strach, pokutu, výčitky svedomia, alebo zápis v registri trestov. A viete čo vám to dá? Možnosť vyhnúť sa zlým ľuďom a zlým situáciám. Alebo ich viete riešiť a poradiť aj iným. Nie že by som zo seba zase robil nejakého všeznalého mudrca. Iba vám to podávam z môjho pohľadu a odhaľujem trocha zo seba, keď ma tu čítate. Nech viete, koho čítate. Príde mi to fér.
Ale uvediem aj ďalší príklad. Keď som v Prahe cca v roku 2004 stretol kamarátov zo SNV, ktorí tam prišli za niekým za prácou a ten ich oklamal. Skončili na lavičke hladní a uzimení. Ešte sme nemali facebooky atď… . Chlapci boli raperi – široké gate, šiltovky, rap v sluchadlách… . A viete kam som ich zobral zahriať sa a na čaj? 😀 Do skinheadského baru 😀 A boli prekvapení, že v podniku, do ktorého by nevošli práve kvôli jeho charakteru a že sa to bilo s ich presvedčením, dostali zadarmo napiť a mohli sa zohriať. Žiadna bitka. Bez jediného krivého pohľadu. A aj takto to občas býva. Nikdy neviete, kto vám pomôže. Aj keď sa nemusíte zhodovať v názoroch na život, spoločnosť, politiku. Takto som prijal niekoľkokrát pomoc aj ja a veľakrát som ju poskytol aj tým, ktorí sa mi nepáčili ako ľudia. Názormi a tým, čím sa živili a čo robili. Tak je to napríklad aj s homosexuálmi. Je mi to odporné, no veľakrát som s nimi viedol debaty o úplne iných veciach. Sú medzi nimi ľudia sčítaní, šikovní, pracovití. A ak to nie sú tie ukričané individuá, ktoré na seba potrebujú pútať pozornosť všemožnými hnusmi, tak mi to je jedno. Ale svoj názor na to všetko mám. Tak ako má každý človek, ktorý ma pozná, nejaký názor na mňa. A určite ma nemá rád každý. Skrz moje názory, vyjadrovanie atď… .
Do temnoty musíte vstúpiť, aby ste do nej mohol viesť svetlo. A nikto vám o nej nepovie viac, ako ten, kto do nej spadol, žije v nej a učil sa v nej chodiť a prežiť. Preto sa rád s takýmito ľuďmi bavím. Aj keď sú mi mnoho veci proti srsti. Tým neobhajujem zlo. Keby to niekto chcel vytiahnuť z kontextu.