Súčasťou bytovky na sídlisku bola aj posilňovňa, ktorú si chlapci svojpomocne urobili v priestoroch kočikárne. Pravidelne sa tam stretávali, cvičili, bavili sa. Paráda. Občas som si zašiel zacvičiť aj ja. Podelím sa s vami o príhodu, ktorá sa tam stala. Možno to nie je vhodné pre slabšie žalúdky 😀
Odomkli sme a vošli dnu. Hneď nás ovalil odporný smrad. Najprv sme si mysleli, že tam zdochol nejaký potkan alebo netopier, no keď som zakopol o koberec, tak sa odhalil pôvod smradu. Niekto sa pod ten koberec vysral. Akoby tam skončila celá fľaška horčice.
Čumeli sme prekvapene na ten výtvor a krútili hlavami. Ako mohol niekto urobiť niečo tak odporné? A keď som na mäkkom molitanovom matraci, opretom o stenu, zbadal hnedú šmuhu, nemohol som sa ubrániť smiechu. Po sraní sa predsa patrí utrieť si zadok, nie? Ale do matraca to musel byť riadny výkon.
Nešlo mi do hlavy, čím musel ten človek premýšľať, keď sa vysral pod koberec napriek tomu, že hneď vedľa bola výlevka. Už keď ho to prepadlo, mohol náklad vyložiť tam.
Pustili sme sa do pátrania po páchateľovi. A keďže pred dverami do posilňovne boli vo vchode nainštalované kamery, tak to nemal byť problém. Stačilo ísť za domovníkom, aby sa na zázname pozrel, kto bol minulého dňa v posilňovni. Šli sme mu zazvoniť a keď si vypočul o čo ide, ostal v nemom úžase. Samozrejme, že aj on bol zvedavý, kto sa vysral v posilňovni pod koberec. Šli sme pretáčať záznamy. Netrvalo dlho a vinník bol odhalený. V priebehu hodiny tam vošiel a vyšiel trikrát. Prvýkrát zrejme šiel cvičiť, pritlačilo ho a vysral sa pod roh koberca, druhýkrát asi šiel zahladiť stopy a tretíkrát to bol skontrolovať. Asi si myslel, že hovno pod kobercom nebude smrdieť.
Viete, keď niečo také urobí malé decko, tak sa to dá pochopiť. Ale dospelý človek? Človek, ktorý tam býva a chodí cvičiť. A ešte k tomu sú pred dverami kamery.
Šli sme s domovníkom za nim pre vysvetlenie. Vo výťahu sme krútili hlavami, nadávali, smiali sa nad absurdnosťou situácie. Bolo ale svinstvo vysrať sa pod koberec tam, kde sa chodí cvičiť.
Otvoril jeho brat. Domovník ho vyzval, nech zavolá mladšieho brata. Domovník sa nevyjadroval ukážkovo po slovensky, čo dalo celej situácii komickejší podtón. Napíšem to dúfam tak, ako to bolo, keďže z tej príhody mám už roky nahratú celú zvukovú stopu. Ale dlho som ju nepočul 😀
Vinník sa objavil vo dverách a domovník naňho:
“Ši bul niškaj cvičic?”
“Áno”, odpovedá vystrašene chlapec.
“A toto hovno dole, to co?” pýta sa ďalej domovník
“Ale to som nebol ja”, ohradí sa mladík
“Priznaj še. Bulo vidno na kamere šicko. Ta še poserem do slipoch ne? Ci boha, ta oni idu cvičic a tam smrad jak z oneho,” hovorí domovník a nám to v tej chvíli prišlo neskutočne smiešne. Hlavne kvôli tomu, ako to domovník hovoril.
“Dobre, idem to umyť”, odpovedá chlapec nešťastne a o chvíľu stojí s vedrom a handrou vo dverách. Nebolo mi jasné ako chce z koberca hovno umyť handrou. A keď v posilňovni začal do vedra púšťať vodu, tak sme sa ho na to aj opýtali. Že ako to chce umyť. A tak dostal do ruky nôž a musel osratú časť koberca odrezať. Neboli sme naštvaní. Už to bolo skôr komické. A najväčší trest pre vinníka bola tá hanba. Ako nad ním stojíme a on potichu obrezáva koberec.
Lenže domovník o tom medzitým pri schránkach povedal najväčšej klebetnici z bytovky a tá nelenila a hodinu stála pri výťahoch, aby okoloidúcich susedov mohla o tejto udalosti informovať.
A tak takmer celý panelák vedel, kto sa vysral dole v posilňovni.
Ešte aj teraz, keď si na to s kamarátmi po rokoch spomenieme, tak sa schuti smejeme.