Čo sa to deje na tých detských ihriskách večer a v noci? Postrehli ste to? Už mi písalo viacero ľudí, že im to riadne lezie na nervy. Na detských ihriskách medzi bytovkami sa totiž začali zgrupovať školáci a tam kričia, fajčia, pijú, nadávajú a testujú bluetooth reproduktory, z ktorých sa na plné gule šíria vulgárne texty raperov. A toto všetko sa dostáva cez balkóny a pootvorené okná do domácností a to aj vo večerných a nočných hodinách. A kto nechce doma hodiny počúvať dookola nadávky, ten radšej okno zavrie. Stojí na zváženie v dnešnej dobe prísť na to ihrisko a upozorniť ich, pretože dnešná nevychovaná a drzá mládež neposlúchne, človeku vynadá a pošle ho kade ľahšie, ako som to mal možnosť vidieť. A čo potom? Ako reagovať? Odísť so sklopenou hlavou preč? Lebo deti asi za to biť na ulici nebudeme.
Minule som to pozoroval z okna. Pustia si tú pseudohudbu, zapnú v mobiloch kamery a natáčajú sa, ako keby účinkovali v hudobnom videoklipe. Šermujú rukami, trénujú kadejaké pózy, nadávajú, škeria sa a myslia si pritom, že sú sami sebou a idú urobiť dieru do sveta. A šup s tým na instagram, alebo na facebook.
Hudba je fajn. Je príjemné mať umelecký zážitok aj zo zvuku. No nepríde mi ako príjemný zážitok dostávať cez vetrák, alebo cez balkón do bytu nadávky a ťahavé, monotónne sample. A toto vychováva dnešnú mládež. Je však výhovorka, že vraj rodičia na deti nemajú čas. Čas majú. Aj my keď sme boli deťmi, tak naši rodičia chodili do práce, tiež nás dávali do škôlky, do školy, do družiny. Ale toto nebolo. Mali sme rešpekt a úctu k starším. K susedom, k okoliu. A aj keď sme robili vylomeniny a niekto chcel vystrájať, piť, húliť, tak sa skrýval niekam, kde ho nebolo vidieť. Nie ako teraz.
Kto si pamätá, ako sme sa hrali na sídlisku medzi panelákmi my? Ako sme tam trávili čas a čomu sme sa venovali? Hry, lopty, baseball, basketbal, tenis, volejbal, naháňačky, skrývačky, ale aj kadejaké vylomeniny, blbosti. A aj sa fajčilo, pilo, vystrájalo. Dnes však flákajúca sa mládež potrebuje povzbudenie bluetooth reprákmi na plné gule, z ktorých sa hodiny do okolia valí uplakaná emo rapová hudba – škola nadávania pre deti a mládež, s posolstvom v štýle: ja sám a nikto iný; všetkých mám v p*či; ulica mi dáva lekcie; nikoho a nič nerešpektujem; svet mi padne k nohám; bez úcty k starobe, práci, cudziemu majetku a kľudu.
A tak si už aj sopliaci myslia, že sú králi ulíc, ktorým staršia generácia môže vyliezť na hrb, pretože im predsa patrí svet. No ešte o tom svete vedia prd.
A tak sme nútení každý deň v panelákoch cez okná, balkóny, vetráky počúvať aj hodiny dookola tie monotónne rytmy, zlostné hlasy a do toho prostoduché texty plné nadávok. A zaujímavé je sledovať, ako toto počúvajú aj deti zo základnej školy, alebo v CVČ, ktoré nemajú ešte ani 15 rokov a tieto texty ich vychovávajú k tomu ich arogantnému správaniu. A pár metrov ďalej sedia na lavičkách dospeláci, ktorých deti sa hrajú na ihrisku a nepovedia im nič.
Aj minule: Sedia na lavičke, pustia to na plné gule a keď vyšla na okno staršia pani a napomenula ich, pretože nie je povinná tieto feťácke spevy a nadávky počúvať, tak jej vynadali – „čo sa staráš ty stará k*rva“. Takto mládež vychovávajú tie priblblé texty. Kedysi boli texty o niečom, bol v nich príbeh. Dnes je to iba o nadávkach a gumovaní mozgov – vyrobiť z detí ľudí bez slušnosti, rešpektu, pokory, spolupatričnosti. A vyhovárať sa na dobu? Doba nie je z mäsa a kostí. Nemá vôľu, mozog, srdce, ani krvný obeh. To ľudia. Doba je iba časový úsek. A je nehorázne, keď niekto vidí, ako idú po vyučovaní zo základnej školy po chodníku dievčatá aj chlapci a spoločne si nahlas do tej „hudby“ nadávajú a reaguje na to v štýle „nechajte ich, veď je to milé“.
OK, sú to síce nepísané pravidlá, ale ako ľudia by sme mohli mať trochu ohľaduplnosti k sebe navzájom, aj k starším, aj k tým mladším. A učiť tomu aj deti, aby ich nevychovávala tá odporná hudba, postavená na nadávkach a gumovačkách hláv. Alebo na takéto deti ste hrdí???
Tiež sme počúvali hudbu a aj takýto žáner, no mali sme niečo, čo sa volalo slúchadlá – vyrábajú a predávajú sa dodnes. A tam si každý počúval čo chcel, pretože nie je každý zvedavý na to, čo celý deň počúvate a ešte k tomu keď sa to odráža od stien panelákov. Keby aspoň bol z tej hudby nejaký umelecký zážitok. Ale z tých autotune upravených hlasov a samplov asi ťažko. A deti a mládež je dnes z toho tak zmagoretá, že sa už nevie normálne vyjadrovať aspoň v škole, v spoločnosti, v úradnom styku.
A úplne najväčšia drzosť je 1:30 po polnoci postaviť auto medzi bytovky a dávať do okolia najavo, akú mám v aute hudbu, aký výkonný mám reprák, alebo aký motor túrujem. To fakt nikoho nezaujíma, že v noci ľudia spia? Že tu žijú aj malé deti? Alebo budeme všetci zatvárať okná, lebo sa poniektorí už nevedia zabaviť normálne a nie sú schopní rešpektovať okolie? Veď už aj v lese sa z chát čo najhlasnejšie ozývajú nadávky a basy. Už žiadne gitary, fúkacia harmonika a spev, tak ako to bolo kedysi.
Nie je frajerina postaviť pod oknami v noci auto a nechať hrať na plné gule hudbu. Príde to snáď niekomu správne, silácke, antisystémové? Bezohľadnosť voči ostatným nie je antisystémovosť. A ešte aj tá drzosť, “gangsterská” sídlisková póza a antisystémovosť sa vytratí, keď je zle a treba volať políciu, záchranku, právnika. To už je systém dobrý a z “drsňákov” sa stávajú nazad uplakané deti. Pritom stačí iba trochu slušnosti, rešpektu a pokory. Veď predsa prejaviť niekomu rešpekt nie je o slabosti, alebo strachu. Je to o uznaní a tolerancii. O akceptovaní toho, že nie som na svete sám a neviem všetko najlepšie. Samozrejme že to neznamená, že musím so všetkými súhlasiť, slepo niekoho uznávať a že nemôžem povedať svoj názor.
Na druhej strane ma zaráža, keď poniektorí boli tiež deťmi, alebo taktiež mali malé deti a keď sa v škôlke doobeda urobí nejaké pekné rozprávkové vystúpenie, tak sa vždy nájde niekto, kto musí podať sťažnosť za hluk. Lebo on je po nočnej a chce spať. Kam teda pošleme deti? Kde sa majú hrať? Hodinové predstavenie pre najmenších, ktoré konceptom zapadá do života predškoláka je fajn. Niečo iné je hodiny a hodiny dennodenne počúvať nadávky z detského ihriska.
A ak chcete zavolať políciu? Prídu neskoro, alebo neprídu vôbec. Dokonca dokážu do telefónu zjednávať, či majú vôbec prísť a či to nie je zbytočné… . Tak to ale vyzerá, že zbytočná je tu mestská polícia a ľudia si budú musieť problémy ohľadom spolunažívania riešiť sami.
So zmenou vedenia polície by mali prísť zásadné zmeny v ich práci – dal by som im čipovať a to aj na tmavých miestach kde sa zgrupujú kadejaké individuá, taktiež v školských areáloch, na ihriskách a samozrejme na sídliskách. A nie aby sa vozili tou svojou pomalou jazdou a čumeli na zadky, alebo že ich vidím niekde zašitých, s nohami vyloženými na okne.
Párkrát som mestských volal. Niekedy neprišli vôbec, niekedy iba spomalili a prešli okolo a niekedy sa vyhovárali, že kým tam prídu, tak že bude aj tak neskoro. Tak som napríklad volal políciu, keď pred Kauflandom vykrikoval nejaký idiot, hádzal sa pod autá, kričal na ľudí že ich zabije a podobne. A oni si dovolia mi do telefónu povedať – „Nooo a máme vôbec prísť? Kým prídeme, tak už tam možno nebude.“ To som ho mal chytať ja a spacifikovať ho? Mohol som. Veľa vecí by sme ako občania vedeli vyriešiť aj sami. No bolo by to zákonné? Načo potom máme políciu. Kedysi chodili hliadky aj na sídliská. Pravidelne ich tam bolo vidieť. A dnes? Registrujete ich? Alebo prejdú okolo a prehliadajú to parkovanie, rušenie nočného kľudu atď. Už som písal aj list novému náčelníkovi polície, v takomto znení:
Dobrý deň,
v mene viacerých obyvateľov sídliska Západ 1 by som sa rád opýtal na „vzornú“ prácu polície, ktorá sa nedá porovnať s tým, ako svoju náplň práce vykonávali kedysi. Možno sa im teraz nechce vystupovať z auta a dávať oprávnené pokuty, aby sa tak zefektívnilo aj parkovanie na sídlisku. Inak bola výstavba nových parkovísk úplne zbytočná.
Policajné hliadky vidieť na sídlisku naozaj iba zriedka a akoby prehliadali to, čomu by mali aspoň prevenciou zabrániť a to nielen kvôli parkovaniu, ale aj z hľadiska bezpečnosti, pretože stále tie isté autá parkujú aj v zákrutách, na križovatkách a vo výjazdoch. Alebo sa čaká, kým niekde nevypukne požiar? Aj rozhovory s vodičmi sanitiek, či hasičských áut ma uistili v tom, že mnohé zákruty a ulice sú neprístupné zásahu.
Snažím sa pochopiť, prečo hliadkujúci policajti nedávajú pokuty ľuďom, ktorí parkujú na týchto miestach, alebo na chodníkoch, žltých čiarach, bezbariérových prístupoch, v protismere atď… . Pritom tu sú nové parkoviská. A keď si to všímajú obyvatelia a vadí im to, prečo si to nevšímajú policajti, ktorí chodia okolo? Takto sa buduje dôvera v políciu? A to ani nespomínam pravidelné nočné vystrájanie ožranov medzi panelákmi až do neskorých nočných hodín. Kde sú zašité hliadky? Niekoľkokrát som ich videl odpočívať neďaleko polikliniky, s nohami vyloženými na dverách, cez ktoré vyletovali papieriky od cukríkov. Takto idú príkladom? Alebo keď ich zavolám, tak ešte v telefóne vyjednávajú a polemizujú nad tým, či majú vôbec prísť? Týkalo sa to nielen parkovania, alebo blokovania výjazdov, ale aj závažnejších vecí, ktoré nebudem menovať.
Rád by som sa opýtal, či je v pláne to nejakým spôsobom zlepšiť a zefektívniť a monitorovať aj pohyb hliadok, ktoré nejazdia predsa za svoje peniaze a na mnohé miesta sa ani pozrieť nechodia. Pritom je verejne známe, ako je to v našom meste s drogami – hlavne na sídliskách, a taktiež sú časté prepady a bitky.
Toto všetko nie je otázka týždňov, ani mesiacov, ale rokov. Bol by som rád, ak by sa situácia zmenila k lepšiemu a zefektívnila sa práca polície. Možno by potom mali medzi ľuďmi väčší rešpekt, tak ako to bolo kedysi.
S pozdravom Miroslav Hnát