O STAROBE, RODINE, ÚCTE, STARÝCH RODIČOCH, SMRTI

Na poniektorých ľudí nepôsobí úmrtie starého človeka tak intenzívne, pretože vraj nie je také hrozné, keď odíde niekto, kto žil dlho a určite pozbieral množstvo zážitkov. Že si už v takom veku zaslúži odpočinok. Aj keď ide o starých rodičov, s ktorými mala rodina dobrý vzťah, tak ich mnohí odpisujú, alebo berú ako príťaž a jedinou starosťou je pre nich pohreb. Treba si ale uvedomiť, že starí rodičia majú v rodine dôležité a podstatné miesto, aj na sklonku života. Ak ovšem okolo nich nečaká kopa hyen, aby si mohla rozdeliť ich majetok.

Ak ešte žijú a už možno nie sú takí pozorní, rýchli, obozretní, čulí, zabúdajú, telo a zmysly im nefungujú tak, ako kedysi, tak sú to stále tí istí ľudia, u ktorých ste sa hrali v záhrade, prejedli všelijakých dobrôt a od ktorých ste si vypočuli množstvo zaujímavých príbehov. Tí, ktorí vám čítali rozprávky, keď rodičia nemali čas, často vám toho dovolili viac, ako otec, alebo mama a podieľali sa na vašej výchove. Tí istí členovia rodiny, ktorí vás zasypávali hračkami na Vianoce, alebo narodeniny, aj keď čím sú starší, tým viac na všetky tie sviatky a výročia zabúdajú. Majú na to právo.

Sú to tí istí ľudia, ktorých ste videli vo vyťahanom svetri lúštiť krížovky, šetriť vodou a teplom a zbierať akciové letáky. Tí, ktorí vám rozprávali o čare svojho detstva a dávali staromódne rady, ktoré v dnešnom hi-tech svete nefungujú, no vedeli ste, že je zbytočné s nimi dnešnú skazenú dobu rozoberať.

Tí istí členovia rodiny, ktorých ste na staré kolená učili narábať aspoň s tlačidlovým mobilom, aby sa mohli priblížiť rodine, ktorá je už ďaleko a žije svoj vlastný život, alebo aby si vedeli privolať pomoc.

Tí, ku ktorým ste sa tešili na prázdniny a na nové dobrodružstvá, a kam vás rodičia vodili, keď nemali čas, potrebovali pomôcť, alebo si odpočinúť.

Tí istí členovia vašej rodiny, u ktorých ste nechápali, že majú dlhé roky stále tie staré hodinky so zažltnutým sklíčkom, pretože mali sentimentálnu hodnotu, ako množstvo ďalších vecí na poličkách, v skriniach a šuflíkoch, v ktorých vás lákalo sa prehrabávať a obzerať si ich.

Je to ten istý dedko a babka, z ktorých sa časom v ústach poniektorých stali dedo a baba, aby sa necítili trápne, keď vyslovujú zdrobneniny.

A keď sa pominú, tak je to jedna z tých chvíľ, kedy rodičia pred deťmi nedokážu utajiť smútok a slzy.

Zdieľaj to