Bežný občan, ktorý žije svoj život, býva tu a chodí do práce, má právo sťažovať sa a poukazovať na problémy mesta. Na nedostatky a potreby. A mal by byť vypočutý tými, ktorí od týchto občanov dostali vo voľbách moc niečo meniť a pracovať na tom, majú pečiatky, ruku na verejných zdrojoch a možnosť podpisovať dokumenty. Nie argumentovať tým: “Veď poďte kandidovať aj vy a ukážte, ako sa to má robiť”.
Ak niekto robí šoféra z povolania, tak sa pochopiteľne sťažuje na zlé cesty. Je to to jediné, čo môže urobiť. Nie je jeho prácou hľadať riešenia, vymýšľať projekty a návrhy. Cesta je to, čo využíva a preto chce, aby bola v poriadku. Nemôže predsa dať zo dňa na deň výpoveď a ísť pracovať ako cestár, alebo kandidovať do mesta, aby sa niečo zmenilo. On poukazuje a kompetentný vybaví. Tak by to malo fungovať. Jednoduché. Ľudí zaujíma výsledok a nie to, kto si ako rozdelil právomoci a “rajón”.
Obranou poniektorých kandidátov v diskusiách je ale argument, aby ľudia, ktorí sa sťažujú šli kandidovať a ukázali, ako sa to má robiť lepšie. Čo to je za obhajoba? Obhajoba vlastnej neschopnosti je volať niekoho iného na svoje miesto, aby ukázal, ako sa to robí? Ja by som sa hanbil týmto argumentovať. Keď prídem do reštaurácie a donesú mi jedlo, s ktorým nie som právom spokojný, tak si mám obliecť kuchársky rondon a ísť si to do kuchyne pripraviť sám? Alebo mi to jedlo pripravia tak, ako má byť, keď za to platím? Koho zaujíma, že nefunguje pec, alebo že sa im pokazil mixér….? Ak majú otvorené a inkasujú peniaze, tak nech predvedú výsledok. To totiž ľudí zaujíma. Nie problémy a komplikácie v zákulisí.
Taktiež je tak úsmevné, keď mi nejaký dlhoročný poslanec povie, že nikto učený z neba nespadol. To si môže dovoliť povedať niekto, kto začína a nie niekto, kto do toho vidí desať rokov.
A že ľudia nevedia čo chcú, že je to všetko príliš zložité a iné, ako si predstavujú? Kopu ľudí sleduje talentové súťaže a smejú sa z tých, ktorí sa tam prišli strápniť. Keď niekto falošne spieva, alebo nevie tancovať …. . Smejú sa im napriek tomu, že nevyštudovali hudbu, ani tanec. Človek totiž nemusí byť absolventom konzervatória, aby počul, že niekto spieva falošne. A tak to funguje so všetkým.
Nemusím byť odborník, aby som videl, že je niečo zlé, zničené, rozkradnuté a že tie lenivé, ľahostajné individuá tu na to kašlú.