Každý obyvateľ Spišskej Novej Vsi, ale aj všetci tí, ktorí len prechádzali okolo, poznajú nechválne známe železničné priecestie, oddeľujúce sídlisko Západ 1 od zvyšku mesta. Jeho lenivé, pričasto si líhajúce závory, si vyslúžili od motoristov viac nadávok, ako hráči obľúbeného futbalového tímu po zbabranom zápase a divím sa, že za tie dlhé roky sa nenašiel nikto, komu by praskli nervy a závory spílil. Určite by sa z neho stal oslavovaný hrdina mesta, aj keď asi už len ako väzeň. Každopádne si myslím, že toto miesto si okrem nervov, neskorých príchodov do práce a predražených ciest taxíkom, vzalo predovšetkým priveľa ľudských životov a napriek tomu tu bude dlhšie, ako všetky populistické sľuby poslancov v predvolebných obdobiach, ktoré mali tento problém definitívne a efektívne vyriešiť.
A ako som videl toto železničné priecestie ja, ešte ako žiak základnej školy? Takto sa mi ho podarilo zvečniť, ešte so všetkými budovami, ktoré sa vedľa neho nachádzali. V súčastnosti stojí už len jedna.
Obrázok by sa už dal nazvať historickým, archívnym materiálom.
Autor článku: Miroslav Hnát