Kým sú dnes ženy a muži? POZOR, nie veľmi optimistický text!

Nie som tu od toho, aby som kvetnato rozpisoval svoje nekonečné šťastie z toho, že nám tu svieti slniečko, nezdieľam kvietočky a fotky srdiečok, vymodelovaných z prstov, v lotosovom sede na pekných miestach. Od toho sú tu iní. Ja som sa vybral inou cestou a také sú aj moje články. Štylistikou i obsahom. Snáď vyhoviem aspoň poniektorým čitateľom, ktorí nepotrebujú byť hladení a učičíkaní textami, lahodiacimi duši a srdcu, aj keď im nad hlavami visí obrovský zadok, z ktorého padajú exkrementy.

Toto vidím svojimi očami:

Ženy

Keď skupinky uvedomelých, emancipovaných žien začali bojovať za rovné postavenie v spoločnosti s mužmi, bolo to okrem získania volebného práva aj kvôli tomu, aby mohli slobodne vykonávať veľké veci, či už v spoločenskom, kultúrnom, alebo politickom živote. Určite tým ale nemysleli ambíciu zdvihnúť v posilňovni 160kg na benchpress, dať si piercingy na genitálie, potetovať sa na viditeľných miestach ako zver, alebo sa môcť verejne prezentovať tým, čo bolo kedysi povolené len v nevestincoch a verejných domoch.

Taktiež pochybujem, že cieľom  organizácií za rovnoprávnosť žien bolo môcť prestať byť dámami a opustiť dobré mravy, spôsoby, chovanie, všeobecný prehľad, vzdelanosť, sčítanosť. Určite im taktiež nešlo o to, aby sa mohli húfne ožierať v krčmách, baroch a na diskotékach, vyhľadávať dílerov a mať zbrázdené, pokrčené ksichty od fetu.

Vraj je slaboch chlap, ktorý ženu berie ako nežné a jemné pohlavie. Ako niečo pekné, o čo sa treba starať a brať na ňu ohľad. A vzťah k umeniu, literatúre, výchove, láske, vareniu? Odpoveďou je výsmech. „Čo ti j…? Prečo by som mala čítať knihy? Kde to žiješ?“

Posilňovne sú plné žien, pretože nevedia čo s voľným časom. Vzdelávanie a knihy im nič nehovoria. Taktiež kategoricky odmietajú aktivitu v kuchyni a tak radšej chodia makať do fitness centier. Z toho sa v mnohých prípadoch stala honba za chorou predstavou o štíhlosti, ktorá je dostatočná až vtedy, keď si žena dokáže cez brucho nahmatať chrbticu. Mnohým týmto bytostiam by som nechal zhotoviť tričko s potlačou v znení: „Nájdi stopové množstvo ženskosti“. Pretože pri tom zvieracom reve, vredoch, strniskách a neplodnosti zo steroidov, kruhoch pod očami a vyhladovanosti pochybujem o tom, že sa jedná o ženy. O stvorenia, ktoré bojujú za rovnoprávnosť a zároveň sú proti domácemu násiliu páchanému na ženách. Proti bezpráviu. Tak prečo sa snažia žiť v svalnatých telách, praktikovať bojové a silové športy? A kým sa toto všetko deje, sú najlepší kuchári a šéfkuchárí muži.

Domáce násilie je ohavnosť. Je dobré, že sa proti tejto tyranii voči ženám bojuje. Nepochopil som však hromadné zdieľanie zostrihov videí, kde ženy fyzicky útočia a napadajú mužov. Každý to lajkuje, dáva k tomu smajlíky a srdiečka. Kde teda ostala ženskosť? Kde je to uvedomenie a úprimná túžba po náprave, keď samé šíria nenávisť?

My chlapi sme svine. Berieme vraj ženy len ako kusy mäsa. No nič iné sa nám ani neponúka. Len vyzývavosť a snaha žien o to, aby boli sexy. Aby vzbudzovali túžbu u čo najviac mužov. Sexuálnu túžbu. Takže krása žien sa dnes meria podľa toho, koľko penisov stvrdne v ich prítomnosti. Lenže to, čo dnes ženy ponúkajú, čím sa prezentujú a akoby mužom robili láskavosť, že im ponúknu svoje telo, sa dá kúpiť v každom sexshope. Keď im ale vadí, že ich poväčšine berú ako kusy mäsa, tak nech nevynakladajú toľko úsilia na skrášľovanie toho mäsa a nesúťažia medzi sebou v nezmyselných súťažiach krásy. Ak chcú zaujať niečim iným, tak nech ukážu, aké sú napríklad v prednese poézie a prózy. Nech sa pre nich vymyslia vedomostné súťaže a môžu tak prezentovať viac, ako len mäso.

 

Plastika, make-up, anorexia, liposukcia, umele nechty, farbené vlasy a podobné hnusy, ktorými ženy popierajú svoju existenciu. A vraj chlapi nenávidia ženy? To ony samé.

Samozrejme, že je medzi ženami mnoho výnimiek a som za ne rád. Snáď sa nikdy nevytratia z našich životov.

Chlapi

Keď sa dnes chlapi zaškrtávajú v dotaznikoch v kolónke „MUŽ“, je to už len preto, že čúrajú postojačky a viac mozgových závitov majú na semenníkoch, ako v hlave. Kde sa stratil zmysel pre česť, rovné slovo, ochota bojovať za svoje ideály a mať odvahu obetovať všetko v chrabrých skutkoch? Už ani nezarastajú tak, ako chlapi a na lícach im odstávajú riedke chumáče jemných chlpov, aké majú herci medzi nohami v starom porne. Snažia sa zarásť do takých rozmerov, aby nadobudli pocit vážnosti. Lenže to brada, ani fúzy nerobia. Ani tetovanie, ani cigareta, ani nadávky, ani svaly, ani schopnosť niekomu zlomiť nos.

Mnohí trávia osem hodín v práci a tvária sa unaveno, choro a zničene. Poženštilé maniere, hrdielko, kašlíky, soplíky, účesíky, šáliky, topánky, košlieľky, slnečné okuliare, taštičky, šalátiky, zakomplexované Rytmusové texty, selfíčka z nemocníc, aby sa chytila nejaká ľútostivá slečna, ryžové chlebíky, papundekle, piškóty, jogurtíky, elasťáky, tielka, manikúra, vytrhané obočie.

Ale samozrejme… bojujú o ženu. Ale nie o jej srdce a dlhodobý a vážny záujem. Stačí chvíľka rozkoše a najlepšie by bolo, keby to stálo čo najmenej úsilia, peňazí, úprimnosti, pozornosti, citlivosti, slov, otázok. Využívajú pri tom veľkú zbraň – citlivosť znázornenú láskou ku zvieratám. Ale len aby zabodovali. Fotky a prechádzky s malými deťmi sú už totiž ohrané.

/Keď kedysi chlapi bojovali na život a na smrť v rovnom boji o srdce milovanej ženy so svojim sokom netušili, že príde doba, keď sa bude bojovať zákernými správami na internete, kompromitovaním, ohováraním a zhadzovaním súpera za jeho chrbtom. /

Slovo „láska“ sa im zasekáva v ústach, alebo je používané len s nadhľadom a vtipom. Bez vážnosti. A slovo „milujem“ nedokážu ani správne vysloviť a artikulovať. Akoby im tieto slová demolovali ústnu dutinu, jazyk a pery.

Ľahšie je promenádovať sa ako gunár, s lakťami čo najďalej od seba, pretože si myslia, že im to opticky rozširuje ramená. Našľapujú s ľahkosťou a nadskakujú ako vrabce. Ako opičky na gumičke a myslia si, že sú tak vyšší a mohutnejší. Postavia sa k baru v obtiahnutom tričku s véčkom, alebo s veľkým výstrihom, nápadnými veľkými hodinkami a pohárikom drahej pálenky, aj keď im nechutí, objednávajú všetkým známym, aj neznámym a obzerajú sa okolo seba, či ich náhodou niekto neobdivuje. To dopĺňajú o frajerské žutie žuvačky,  pľutie, nadávky, silácke reči, kto kde bol, kto koho pozná a kto čo znamená.

Po klasických pokusoch „zveziem ťa, poď na kávu a poď sa pozrieť na moju novú motorku“ prídu na rad sexistické narážky, pretože vraj v takejto otvorenej vrave je  úspech. Ale u akých žien? Pritom túžia po slušnej, vernej a voňavej žene, no boja sa, že stratia svoju tvár, keď prestanú opaľovať špinavé kurvy.  Vysmievajú sa kamarátom, ktorí sú založení inač, majú iné hodnoty, dlhodobé šťastné, monogamné vzťahy, že si neužívajú život keď sú verní jednej žene, no pritom túžia po tom istom. Myslia si však, že je slabosť prejaviť to na verejnosti. A keď nie je do čoho „pichnúť“, tak začnú hľadať v telefónnom zozname staré známosti, ktoré hnusne využili na jednu noc, a čakajú, že budú vítaní s otvorenou náručou. Lenže tieto kontakty sú už mnohokrát chladné.

Od žien vyžadujú reprezentovanie na verejnosti, podporu a neustálu ochotu vyhovieť im v sexuálnych hrách, predstavách a experimentoch, ale sami nie sú chlapmi, ktorí by si zaslúžili toto oslovenie. „Chlap“ má totiž svojú dávnu definíciu a nepatria tam prázdne slová, nedodržané sľuby, lenivosť, lajdáckosť, nešikovnosť, slabosť, poženštilosť, prehnaná upravenosť, parfémy, vytrhané obočie a fúzy, liposukcie, solárium.

Áno, mnohí chcú byť obávaní bitkári, grázli, vyzerať tvrdo a nebojácne, no všade ležia ich prázdne sľuby, klamstvá a dlhy. Do menších strkajú a zazerajú na nich, väčším objednávajú, púšťajú sa s nimi do reči a podávajú im ruky. Snažia sa pôsobiť, že majú všetkeho dostatok, no zjednavajú cenu za ružu, za vstupné, odmietajú platiť v baroch a nechávajú si otvorené účty.  Potrebujú služby  a servis na všetko. Aj na výmenu kolesa a zakrútenie žiarovky. Nemajú totiž na to čas, pretože hodinu strávili vyberaním vhodného parfému pre seba, aby sa v ňom mohli okúpať.

Tvária sa, že chránia svoju rodinu, partnerku, púšťajú sa do horlivých debát a do dedinských bitiek, keď sa niekto nechtiac obtrie o ich ženu. No musí byť menší a slabší.

K pocitu veľkosti a drsnosti im pomáhajú podporné látky, suplementy a steroidy, čo kedysi chlap nepotreboval. Stačila práca na poli, na statku, jazda na koni a statočný boj. Postupne sa však mozole z chlapských dlaní preniesli na ich chválenkárske jazyky.

 

Aj v tomto prípade je dosť výnimiek a napriek tomu, že sú často nepovšimnutí, pretože svet praje „supermanom“  im želám úspech v živote, vzťahoch a práci.

 

Zdieľaj to