Aj my chlapi mávame strach. Nie sme z ocele!

Mnohokrát sa chlapi vykresľujú ako nebojácni šuhaji, ktorí jediným presným švihom meča, pevnou rukou zotnú všetky hrozivé dračie hlavy a oslobodia všetko, čo sa oslobodiť dá . Ako tí, ktorí žene musia dať pocit bezpečia a neohrozenosti. Nesmú prejaviť strach, bolesť, zaváhanie. Ale my chlapi sme tiež len ľudia, ktorí okrem prirodzeného strachu zo smrti a bolesti získavame na ceste životom aj iné obavy a fóbie.

Jasné, že ak chceme pôsobiť ako rozhodní siláci, pretože sa to od nás vyžaduje, tak svoj strach schovávame. Zo zbabelstva, ochrany pred výsmechom a že budeme za niktošov. Za jemné, poženštilé bytosti v chlapskom tele. Bojíme sa znemožnenia.

Svoj strach maskujeme za silácke výroky, činy, výhovorky, povýšenosť, nezaujatosť. A niekedy sme fakt dobrí, neprekuknuteľní herci. No často nám strach nedá spávať, podlamuje nám kolená, či drkoceme zubami, až praská sklovina.

Máme obavy a fóbie z mnohých vecí a tým, čoho sa sami bojíme, strašíme ostatných. Desíme ženy samotou, opustením, časom, potkanmi, hadmi, pavúkmi …. . a pritom nás to máta rovnako.

Máme strach o rodičov, o svoje deti, o plodnosť. Bojíme sa straty blízkych a vlastnej bolesti z ich straty. Bojíme sa zbytočnosti a pominuteľnosti. Bojíme sa tmy.

Keď sa tí menšieho vzrastu v kritickej situácii, kedy hrozí fyzický útok usmievajú, tak preto, že majú strach a snažia sa obmäkčiť útočníka.

Keď špekulanti zbytočne veľa vysvetľujú, aj keď sa to od nich nevyžaduje, tak majú strach z odhalenia klamstva.

Keď sú grázli hluční, majú obavy, že príde niekto horší a silnejší a porazí ich ego.

Mladí podnikatelia sa vysmievajú konkurencii, pretože sa jej boja.

Odvážni sa desia odmietnutia, zlyhania.

Ukecaní majú strach, že ich bude okolie ignorovať a nepodmania si ani jedno ucho.

Serióznych máta, že ich nikto nebude brať vážne a všetky tie košele, kravaty a obleky budú zbytočne visieť v skrini.

Bohatí sa boja závisti a toho, že niekto bude usilovať o ich majetok.

Aktívni a športovo založení majú strach zo starnutia, staroby, choroby. A čím viac strachu, tým viac aktivity, potu, bolesti, suplementov.

Zamilovaní sa boja, že by to všetko mohol byť len pekný sen a budík čoskoro zazvoní.

Čím sme citlivejší, tým viac sa bojíme o svoje srdce. Odmietnutia. Sklamania.

Čím sme priateľskejší, tým máme väčšie obavy, že ostaneme sami. Jediní bez vlastného života a rodiny. A nikto nebude mať čas na večerné úlety, plné alkoholu, zábavy, barov, diskoték.

Chválenkári sa boja zlyhania. Chvastúni a ignoranti opovrhnutia.

Čím väčší drsňák, tým viac sa bojí tŕňov na srdci milovanej ženy. Bojí sa pohladiť. Bojí sa sĺz.

Čím zodpovednejší otec, tým má väčší strach, že nedokáže ochrániť rodinu a bude sa bezbranne dívať na jej utrpenie, nedostatok, hlad, bolesť.

Čím viac pripravený, tým väčší strach zo zlyhania v kritickej situácii.

Čím väčší milovník, tým sa viac bojí, že nebude mať v posteli navrch.

Podvodníkom nedá spať myšlienka, že budú odhalení. Dlžníkom, že niekoho prejde trpezlivosť a rozmlatí im hlavu.

Bitkári sa boja pomsty slabšieho zákernosťou. Zlodeji prichytenia a zlomených rúk.

Namachrovaní frajeri sa boja, že stratia svoju tvár, keď vymenia špinavé kurvy za slušnú, voňavú ženu.

Politici sa boja priznať, že niečo nevedia, pretože by dokázali, že su tiež len ľudia.

Motivátori nechcú pripustiť, že nevládzu a majú skryté túžby, pretože by sa mohli zaradiť medzi ostatných.

Súťaživé povahy maju obavy, že raz budú musieť priznať, že sú slabší a vzdať sa. Trasú sa pred prehrou a jej predstava im nedá spávať.

Inovátori a umelci sa boja výsmechu a nepochopenia.

Romantici váhajú pred odhalením svojej pravej tváre, pretože majú strach ukázať, že udržia v ruke kvet a nezlomí sa. Že dokážu prejaviť pocity, pochopiť nežnejšie pohlavie a odhodiť ostré hroty chlapskosti, ktorá sa očakáva v každej situácii. Bez sĺz, stratenosti, výkrikov bolesti.

Obávame sa ukázať pochopenie, porozumenie, zdieľanie, pretože sa bojíme, že ostaneme v živote milovanej ženy len ako kamaráti.

Bojíme sa slobody, bojíme sa záväzkov, bojíme sa žiadať o ruku, bojíme sa predstúpiť pred oltár. Bojíme sa klamstva, nevery, opustenia.

Každý má z niečoho strach. Nie je to výsadou žien, ktoré by mali byť bojazlivé a vyhľadávať absolútne bezpečie u neohrozeného a neohroziteľného chlapa. Aj my chlapi máme strach z mnohých vecí a tých obáv pribúda s blízkymi osobami, citmi,  majetkom, záľubami, prostredím. S uvedomením si veku, času, pominuteľnosti, smrti.

Zdieľaj to