Mnohí ľudia majú radi kadejaké motivačné stránky, motivačné knihy, motivačné citáty. Ono sa to dobre počúva, pretože je to zaujímavo zoštylizované a dáva to človeku pocit, že je niečo viac, že dokáže viac atď… . Lenže… . Čo je to „viac“? Predstavme si to napríklad na tom tlačení ľuďom do hláv, že ich práca nie je dosť dobrá. Že je podradná. Že si len obyčajná upratovačka, predavačka, učiteľka…, že si len obyčajný automechanik, maliar, inštalatér, robotník… . Že máš na viac. Čo to ale znamená „viac“?
Namiesto toho, aby sa ľuďom povedalo, že to čo robia je dôležité, sa im podsúva, že tá pravá cesta je byť boss, podnikateľ, robiť z domova alebo na cestách, alebo pracovať výhradne online, budovať pasívny príjem a podobne. Lenže každú prácu niekto musí robiť a niekto ju musí robiť dobre. Bez výčitiek. Rovnako dôležitá je práca upratovačky, ako aj top manažéra. Ale poniektorí novodobí motivátori chcú do ľudí zasiať pochybnosť „Veď ja nechcem byť upratovačka, chcem podnikať, lebo odvšadiaľ sa to na mňa valí. Mala by som sa na prácu ihneď vykašľať, lebo na mne niekto iný zarába a plní si sny“. Lenže tí skvelí podnikatelia, manažéri, bossovia nepovedia, kto každý drží za gule ich. A aj to slovo úspech sa akosi spája s bohatstvom, biznisom, majetkami…. No úspech je niečo iné – vyliečiť sa z choroby, dôjsť každý deň živý a zdravý domov k rodine, dokončiť umelecké dielo, dopísať knihu, stráviť pekné sviatky s rodinou, vyčarovať úsmev na tvári milovanej osoby. Taktiež sa nedá iba vyhrávať, každý nemôže byť prvý, ani vo všetkom najlepší, ani slávny.
Čo tak tým ľuďom radšej povedať, ako byť hodnotní? Ako byť hodnotní ako predavačky, upratovačky, učiteľky, robotníci, umelci, mechanici, remeselníci… . Pretože aj toto je úspech. Nehovoriac o tom, že mnohých z tých motivátorov poznám aj osobne a v skutočnosti majú hovno, alebo iba napožičiavane, majú rozbité rodiny, podvádzajú a sú podvádzaní partnerom, vysrali sa na nich deti alebo na svoje deti prepísali svoje pochybné firmy atď… . A keď som sa raz dostal do jednej z tých ich kariérnych prednášok, tak za zavretými dverami vraveli, aby sme si písali – dnes zabudnem na to, že moja matka má pohreb, že moje dieťa má narodeniny, že mám naplánovaný víkend s rodinou.... . Musíte robiť biznis. Každý deň, cez deň aj v noci. Bez ohľadu. Naháňať peniaze, kariéru, bločky a koho ojebať.
Toto je zároveň doba, v ktorej sa nesmiete pomýliť, nesmiete prehrať, nesmiete na nič zabudnúť, nesmiete mať vadu reči ani hendikep, nesmiete sa spolčiť s niekým koho nikto nemá rád. Viete, rozprával som sa s mnohými chorými ľuďmi, aj s ľuďmi na ulici, aj s pijakmi, gamblermi, narkomanmi, zlodejmi, vrahmi…. čo neznamená, že som rovnaký. Dajú vám ale nejaký svoj pohľad na svet a vy sa to snažíte pochopiť. Dokonca, pamätám si rozhovor s jedným homosexuálom, ešte v dobe, keď sa nám tu netlačila propaganda LGBTXCVADSF, a bola to skvelá debata. O politike, o umení, o svete, o cestovaní…., a môžem vám povedať, že to bol človek chytrejší a rozhľadenejší, než väčšina tých chcipákov po internete. A to sa mi nepáči ani LGBT komunita, ani všetko to okolo toho. Ale rozhovor to bol fajn. V mnohom obohacujúci. Aj keď som sa bavil s prostitútkami, bezdomovcami, bitkármi, zlodejmi, mafiánmi, darebákmi atď… . A nemusím súhlasiť s tým, čo v živote robia a ako sa rozhodujú. Ukážu vám ale pohľad do temnoty. Ale to už je iná téma.