Už veľmi dlho som sa pohrával s myšlienkou ísť do Poľska k baltskému moru. Pozrel som si množstvo cestopisov a videí od ľudí, ktorí tam boli alebo chodia pravidelne. Aby som poznal pohľad cestovateľov na pomery, podnebie, čistotu, služby, ceny…. . Lenže akosi sa tam nikomu nechcelo so mnou a to stále z jediného dôvodu – vraj tam je chladno a veľmi studená voda. Lenže toto boli zároveň dôvody, prečo ma to tam lákalo, keďže nemám rád horúčavy, hmyz, teplú vodu.
Tento rok som však vyrazil. Pozrel som si, do akých miest sa dá ísť a zvolil som prímorské mesto Kolobreh. Po poľsky Kolobrzeg. Na fotkách to vyzeralo fajn a ukázalo mi to trasu cca 800 kilometrov. Ešte som zvažoval, či ísť autom alebo vlakom. Vlakom by to bolo taktiež fajn, pretože sa netreba sústrediť na cestu a ak som dobre pozeral ceny lístkov, tak by to vyšlo podstatne lacnejšie ako autom. Nakoniec sme ale vyrazili autom, ktoré mi požičal kamarát. Moje by totiž zožralo raz toľko nafty 😀 Takže pobaliť sa, natankovať, nasadnúť, nastaviť navigačku a štart!
Šli sme nakoniec len dvaja, aj keď posádka mala byť početnejšia. Nevadí. Naplánovali sme, že vyrazíme o 4:30, aby sme tam bolo niekedy okolo času ubytovania. Izby boli voľné od 15:00 a rezerváciu som urobil pre dve osoby na dve noci, dokopy za 170 eur. Celkom fajn. Do toho cesta tam aj nazad vyšla 160 eur. No a už len peniaze, ktoré sme minuli tam. Ale pekne poporiadku.
Najprv som šoféroval ja a je zaujímavé vidieť kvalitu ciest na Slovensku a v Poľsku. Už keď prechádzate hranicu. Taktiež ich budovy a hotely. Nie také kolosy ako u nás. Ani žiadne zrúcaniny či schátrané budovy. Majú to tam všetko v takom peknom jednotnom štýle. Aspoň som mal z toho taký dojem. Horšie to už bolo s veľkým množstvom dopravných obmedzení aj na rýchlostných cestách, aj na diaľniciach. Na mnohých úsekoch sa niečo robilo, boli kolóny a do toho perfektný vynález – mýtne brány. Takže ďalšia čakačka pred mýtom, kým všetci zaplatia a potom za mýtom, kým sa autá zaradia. Našťastie môžete pri okienku zaplatiť kartou, takže sa nemusíte ondieť s hotovosťou. Ale mylne som si predstavoval, že mi v Poľsku nebude treba hotovosť a vystačí mi na všetky platby karta. K tomu sa dostanem.
Poviem vám, že tá cesta bola nekonečná. NEKONEČNÁ. Aj keď som už šiel autom oveľa väčšiu vzdialenosť, neprišlo mi to také úmorné, ako teraz. No a všimol som si ešte jedno – že v Poľsku nemáte bláznov za volantom, ako u nás. Aj keď sme šli späť, hneď sme vedeli, že sme na Slovensku. Aj podľa premávky a podľa toho, ako ľudia hazardujú za volantom.
Nakoniec sme úspešne došli. Rukami-nohami sme sa v hoteli dohovorili, podpísali papiere, prevzali kľúč. Čo ma trocha prekvapilo, bolo parkovanie. Za parkovanie na hotelovom parkovisku sme museli zaplatiť zvlášť, za každý jeden deň. Myslel som, že to bude v cene, keďže to tam na bookingu písalo, ako aj o ďalších poplatkoch. Parkovné sme zaplatili kartou, no za nejaký klimatický poplatok od nás chceli hotovosť. A hotovosť sme nemali. Najväčší problém bol, že všade boli len tie bankomaty s 15 percentným poplatkom. Zachránila to však zmenáreň, ktorú sme tam našli.
Takže, ubytovali sme sa, izba bola jednoduchá, útulná, hotel fajn. Jediné, čo bolo počuť, boli čajky. Tie boli fakt všade. Šupol som sprchu a davaj na pláž. Tá bola neďaleko. Po ceste kopa stánkov so suvenírmi, jedlo, špeciality a aj pár artistov či ľudí v kostýmoch. A čím sme šli bližšie k moru, tým viac fúkalo. Až som si musel dať dole šiltovku, aby mi ju neodfúklo. Ale poviem vám, ten pohľad na more, to bola nádhera. Aj keď boli veľké vlny, prezliekol som sa do plaviek a trocha som sa namočil. Prešli sme promenádu, dali sme si miešané drinky, pozreli sa na prístav. A prišiel hlad. Keďže sme ryby veľmi nemuseli, tak sme našli nejakú pizzeriu. A keďže bola pizza naozaj chutná, chodili sme na večeru iba tam.
Prvá noc za nami. Raňajky formou bufetu, obžerstvo, potom až večera. Na obed sme ani nepomysleli. Keďže ešte bolo veterno a hladina ešte neustála, tak boli vlny. Ale na pláži dosť ľudí. Plavky som už mal na sebe a tak som sa šupol do vody. Do tých vln. Poviem vám, čakal som oveľa chladnejšiu vodu. Ale vyhovovala mi. Aj teplota vzduchu. Od brehu sa dalo ísť dosť ďaleko a nebolo hlboko. Aj keď občas prišla taká vlna že sa dno stratilo spod nôh. A skoro mi odniesla aj plavky. Ešte predtým som si vyhľadal, či sa tam vyskytujú žraloky a vraj nie. Vraj je na nich voda v baltskom mori málo slaná a chladná. Ale aj tak som v každej vlne videl chrbtovú plutvu a ostré zuby 😀 Aj keď tam neboli. A keď som vyliezol von, tak som v tele stále cítil vlnobitie. No a hádajte, či som aj tam chytil alergiu na slnko. Jasné, že áno. Vyhádzal som sa riadne. Takže ďalší deň som sa kúpal v tielku.
Uprostred pláže bolo dlhé mólo, ktoré sme si tiež prešli a z ktorého sme pozorovali aj západ slnka. Keď to porovnám s dovolenkou na Cypre, tak v Kolobrehu bolo fakt čo vidieť, aj kadejaké atrakcie, zaujímavosti, stánky, obchody s jantarom, veľa bicyklov atď…. . Čistejšia pláž a nižšie ceny. Na Cypre zas bolo viac zábavy a diskotéka či bar na každom kroku. Aspoň tam, kde sme boli ubytovaní.
Prvý deň sme stihli ísť aj na ruské kolo, ktoré bolo fakt riadne veľké. A keď zafúkal vietor, tak mi nebolo všetko jedno. A keďže sme boli ubytovaní iba na dva dni, tak na ďalší deň sa trebalo zbaliť a ísť domov. No dohodli sme sa, že ostaneme ešte o jeden deň dlhšie. Nevedel som, ako to na recepcii vysvetliť, a tak som to napísal cez prekladač a ukázal 😀 No vraj sú už plne vyťažení a na ďalšiu noc už nemajú izbu. No pozrel som na booking a našiel som voľné dve izby. Zaplatil som 90 eur a mali sme k dobru ďalší deň. Zašli sme na recepciu, či budeme mať rovnakú izbu, no vraj pôjdeme do inej. Nevadí. Hlavne že sme mohli ostať v hoteli. A ten ďalší deň vietor ustál, hladina sa upokojila a na pláži bolo opäť veľa ľudí. Taktiež na promenádach a v uličkách. Na pláži bolo aj celkom veľa detí. Asi im vyhovuje to podnebie. Ľudia tam zbierali kamienky aj mušle a tiež som nejaké ponachádzal. Potom som ich dával deťom, ktoré na brehu nachádzali iba také malé. Ďalej od brehu vo vode totiž boli väčšie kúsky.
Poviem vám, že by som sa tam hneď presťahoval. Príjemné podnebie, vyhovujúca teplota vody, pekné mesto. Aj keď, našlo sa tam pár povaľačov, ožranov a žobrákov a hádajte odkiaľ. No predsa zo Slovenska. A všetko mladí ľudia. Takže aj takéto meno máme vo svete. Hlavná vec, že mnohí nadávajú Ukrajincom, že majú ísť domov, do svojej zeme, že robia bordel atď…. . My Slováci mnohokrát nie sme v zahraničí lepší. A nepáči sa nám, keď nás berú podľa pár jednotlivcov, ktorí nie sú peknou vizitkou, však?
Každopádne, bol som spokojný, užil som si to a určite sa tam ešte vrátim, možno aj na dlhšie. Posledný deň sme nakúpili nejaké darčeky a suveníry domov, dali sme si posledné štedré hotelové raňajky, odovzdali kľúče a davaj domov. A aj keď sa hovorí, že cesty domov sú rýchlejšie, mne sa to zdalo ako celá večnosť. Z 8 a pol hodiny, ktoré ukazovala navigačka, sme šli domov 12 hodín.
Došli sme živí, zdraví a spokojní. Naozaj odporúčam dovolenku alebo výlet do Poľska k baltskému moru. Dobré jedlo, milí ľudia, pekné prostredie, atrakcie a dlhé nepreľudnené pláže.
Teraz sedím doma, píšem tento text a premýšľam, že by som sa najradšej na všetko vysral a odišiel preč. Už som si aj pozeral inzeráty a ceny prenájmov. Lenže, určite by ma to po čase opäť ťahalo domov, tak ako vždy keď som niekam šiel. Každopádne, možno je čas sa na veľa vecí vykašľať, niečo zmeniť, začať robiť niečo iné. Uvidíme.