Leto je aj o lízaní. O sladkej chuti na špičke jazyka, o olizovaní suchých pier, vyprahnutých podnebí, slamiek, lepkavých prstov a známok na pohľadnice z dovoleniek. O chuti víťazstva pri bozkávaní trofejí po úspešnom turnaji.
Deti nadšene oblizujú zmrzlinu a veľa im ku šťastiu netreba. Rodičia iba krútia hlavou a porovnávajú cenu kopčeka zmrzliny teraz, a kedysi, keď im taktiež stačila sladkosť ako splnený detský sen. Podobne sa asi cítia opilci, keď smädno vracajú do obchodu fľaše či mladí chlapci pri kúpe svojej prvej audiny. Netušia ešte, že s ňou dieru do sveta neurobia, ani sa z nich nestanú chlapi, ani nezískajú obdivuhodnosť či rešpekt.
Kvapky potu oblizujú čelá, pazuchy, odhalené dekolty. Jazyky milencov sa spájajú v jedno alebo sa snažia dostať tomu druhému do rozkroku, aby sa v ňom nažrali, ako svine z koryta.
Mucholapky oblizujú muchám zadky, včely lížu šťavu z kvetov, aby život ostal aj naďalej životom, osy okusujú odpadky a túžia si taktiež liznúť zo zmrzliny, upiť z piva, odhryznúť kúsok z koláča. Keby však mali uši, počuli by, ako veľmi sú neobľúbené. Cez deň by im aj komáre závideli. Stále si však myslím, že všetci otravní ľudia sa po smrti prevtelia do ovadov, aby mohli pokračovať.
Smädným nám visia jazyky a ešte kúsok, aby sme ich váľali spolu so psami po zemi. Na balkóne zasyčí ďalšia orosená plechovka Smädného mnícha a oblizujeme sa blahom. Čo viac si priať, ako pohľad na západ slnka po úspešnom dni, s prísľubom ďalších plánov do ďalšieho dňa a uvedomením, že ten život má zmysel. A všetky jeho životné obdobia tiež. Aj tá jeseň a zima, ktorá raz na každého príde.
Na počesť každej odchádzajúcej zimy sa oblizne pár krížov a ostatní sa poberú žiť ďalej.
Prstami oblizujeme staré fotografie, displeje, spomienky zo zaslzených líc.