Videá a videokazety mali svoje čaro. Svoju vôňu a charakteristický zvuk otvárania originálneho obalu či mechaniky, keď ste do nej kazetu vložili. Frajer už bol ten, kto mal videorekordér a dokázal nastaviť čas, aby sa nahrávanie spustilo kedy treba. Aj pretáčať sa dalo pomaly, aj s obrazom, alebo rýchlo. Mnohí ešte máme po šuflíkoch odložené videokazety, aj keď si ich už poniektorí nemáme na čom pustiť. Uchovávame ich doma asi zo sentimentu. Prijímanie, stužková, tanečná, výlety, obľúbené filmy, videoklipy… . Aj ja ich mám odložených niekoľko, aj keď viem, že už nikdy si ich nepustím. Tešili sme sa, keď kazety nahradili CDčka a DVD prehrávače, no aj tie sú už v mnohých domácnostiach minulosťou. Púšťate si ešte video alebo niečo z DVD prehrávača? Alebo už len streamovacie služby a USB kľúč?
Obdobie videokaziet sa mi spája s mnohými spomienkami. Aj so zbieraním plagátov a tých obrázkov, ktoré sa zakladali do originálnych obalov. Chodili sme ich pýtať do videopožičovní. Jedna bola na Západe na Kollarskej ulici, kde predávali aj víno. Ale tam nikdy nič nedali. Viac šťastia bolo v Smižanoch, kde boli myslím že dve videopožičovne. A občas prechádzka cez Mier alebo do centra, kde boli veľké požičovne v Jednote a na Zimnej ulici. Potom sme si medzi sebou tie plagáty vymieňali.
Bolo zaujímavé vyberať si filmy bez toho, aby ste si pozreli nejaké recenzie na internete, vo fórach, na youtube alebo na sociálnych sieťach, pretože nič z toho ešte nebolo. Takže sme vyberali zo stojanu jednu kazetu za druhou a čítali obsah. Na istotu sa šlo, keď sa vyberalo na základe herca. Jean Claude Van Damme bol pre mňa top. Pamätám si, ako nám teta z Bratislavy poslala v krabici videokazety, medzi ktorými bol aj Dvojitý zásah. Na to som sa veľmi tešil. A počítal som minúty, kedy si to už budem môcť pustiť, pretože boli také studené, že sme sa báli ich vložiť do videa, aby sa nepoškodili. Toto boli začiatky oboznamovania sa s prvými akčnými hrdinami a filmovými hláškami. Videokazety sa brali na sústredenia, na ktoré ma otec občas vzal a stále sa púšťali rovnaké filmy – Cindy, Osobný strážca, 36 komnát Shaolinu a už nepamätám čo ešte. Na originálkach bolo fajn, že ste tam nemali ten dabing, ktorý robil jeden človek pre všetky postavy – aj pre mužské aj pre ženské 😀 Vždy sa ozvalo to známe “ Intersonic uvádí…“ a kúzlo filmu mohlo začať.
Pamätám si, že som bol do tých filmov tak zažraný, že som chodil stále dookola otravovať známych, či nemajú nejaké nové videokazety. Väčšinou nemali 😀 Ale našli sa aj takí, ktorí mali taký veľký výber, že to bola studnica nekonečných možností 😀
A viete čo som mal ešte rád? Tie ukážky iných filmov na začiatku. Niektoré filmy sú také klenoty, že ich už nenájdete ani na internete, ani ich nehrajú v telke. Alebo nie v takom znení, kde bolo „au“ povedané s mŕtvolnou vážnosťou, bez akejkoľvek emócie. A v pozadí bolo počuť nemecký dabing 😀
Z mojich najobľúbenejších VHS: Karate tiger, Krvavý šport, Delta force, Predátor, Terminátor, Čeľuste, Red force, Levie srdce, 36 komnata shaolinu a všetky kung fu filmy … A samozrejme mnoho ďalších.
