Kde bolo tam bolo, v jednom malom mestečku, zastávali dôležité posty v jeho vedení opilci, sukničkári a úchyláci. Nič im nehovorilo ani to, keď šli na zahraničnú cestu do partnerského mesta, že reprezentujú nielen seba, ale aj mesto a jeho obyvateľov. Aj im, aj väčšine poslancov z tohto mestečka bolo jedno, že by mali ísť ostatným ľuďom príkladom. Že by mali mať nejaké morálne hodnoty aj na verejnosti, aj mimo kancelárií, úradov a radnice. Pretože poslancom aj primátorom ste 24 hodín denne. A viete čo je pekné na pravde? Že ani nemusíte menovať, a každý vie o koho ide. V tom spočíva výraz – verejné tajomstvo.
A teraz nedávno bola táto banda na „výlet“ v partnerskom meste – v Havličkovom Brode. Šli tam reprezentovať mesto, nebola to nejaká súkromná akcia. A tak by sa podľa toho aj mali správať. Bol tam aj primátor, aj prednosta, aj nejakí poslanci, aj úradníci atď.. . Lenže, čírou náhodou som sa dozvedel, že sa to tam akosi zvrtlo. Akoby nie, keď tam máme ožranov a uchylákov. A príde mi, ako občanovi mesta, ktoré šli reprezentovať, odporné, keď sa jeden z poslancov ožerie natoľko, že rozbije dvere a musia platiť škody na majetku. A tak som sa na to bol pýtať ľudí, ktorí tam boli. A jasné, že to potvrdili, aj keď mlžili, aj keď sa vykrúcali, aj keď si myslia že – no a čo, nič hrozné sa nestalo. Nestalo? To nebol súkromný výlet ale pracovná cesta, nie? Alebo, kto platil tú cestu, ubytovanie, diéty? Tak ako keď príde návšteva z partnerských miest tu. Jedna vec je, keď niekam idete, pripijete si s hostiteľom, zájdete sa niekam zabaviť, druhá vec sú škody na majetku, ožratý sa počúrať, obťažovať ženy oplzlými rečami.
Je zaujímavé, ako sa zrazu vedia zastať jeden druhého, keď urobia spoločný prúser. Ako sa dokážu navzájom kryť, rozprávať v hádankách alebo mimo záznam. Kolektívne ticho. Nepokaziť si tie povrchné vzťahy medzi sebou, účelové vzťahy. Náhodou neohroziť svoje teplé miestečko. Lenže mňa to veľmi mrzí a hanbím sa za to, že vo vedení mesta máme alkoholikov, a alkoholikov a povaľačov máme aj medzi poslancami a úradníkmi. Viete, to ja ako obyčajný občan si môžem dovoliť niekde chlastať každý deň, mať slovník grobiána, pridávať o polnoci opilecké výlevy na facebook, váľať sa po stoloch, sedieť dennodenne v krčme, mať opletačky s drogami či byť vyhodený z práce kvôli alkoholu, zlodejine, násiliu, porušeniu nejakých predpisov. Pretože ja sa nikomu spovedať nemusím a ja som nekandidoval a ani nekandidujem do nejakej verejnej funkcie. Oni akosi ale zabudli, že sa majú občanom spovedať a im skladať účty. Zabudli na všetky tie sľuby a slogany a že majú zastupovať občanov. Lenže, všimnite si, koľko poslancov serie na ľudí, serie na komunity, serie na stretávanie sa s občanmi. Koľkých vidíte pravidelne chlastať, častokrát do nemoty. A je aj pekná vizitka primátora a prednostu mestského úradu, keď počúvate kde koho obťažovali. Stačí počúvať ženy, dievčatá, čašníčky, hostesky, brigádničky. Toto všetko a mnoho ďalšieho je verejným tajomstvom mesta. Ja osobne sa hanbím za to, aké máme vedenie mesta a akých máme poniektorých poslancov. Alkohol, drogy, obťažovanie, vodenie si mladých dievčatiek, zločinecké mafiánske prostredie a praktiky…. . A ako som spomínal, ani netreba menovať.
Toto je jedna odporná pijácka banda. Napokon, koho môže primátor dosadiť zo svojho okolia do dôležitých funkcií? Iba alkoholikov. Z pijáka, ktorého vyhodili z postu riaditeľa popradskej nemocnice urobil prednostu mestského úradu v našom meste a z druhého, ktorý tiež letel za chlast, urobil náčelníka mestskej polície. Našťastie tam už nie je. A akým ďalším ľuďom vybavuje pracovné miesta? Napríklad aj takým, ktorí v tej vybavenej práci chlastajú, jazdia v služobnom aute keď vypili a dokonca si v pohode na služobnom aute počas pracovnej doby idú do krčmy na pivo. Toto je možno poniektorým občanom jedno, ale mne teda nie. A hlavne po tom, ako a čím obhajujú kadejaké prešľapy a čo všetko by sme im mali ako občania odpustiť. Čo im odpustiť? Že si tu robí pár ľudí čo chce? Že majú párty za peniaze nás všetkých alebo že sa nimi navzájom ohadzujú? Tu sa nebavíme o nejakom sponzorskom sto eur, alebo tisíc eur. Ale o státisícoch, miliónoch pre pár ľudí stále dookola. A potom si za mestské peniaze robiť akcie, párty, chlastačky, prejedačky, výletíky … . Veď, čo si o nás potom v tých partnerských mestách musia myslieť? Akú máme ako Slováci či Novovešťania vizitku? Že koho si to tu volíme?
A smutno mi je aj za ľudí, ktorým je to jedno. Potom sa ale netreba sťažovať.