Otepľuje sa a na sídliskách pribúdajú deti na bicykloch a na kolobežkách. Vodiči, dávajte preto pozor. Aj v obytnej zóne, kde je maximálna rýchlosť 20km/h a to aj kvôli deťom, ktoré sa hrajú, či učia bicyklovať. Kedysi to šlo aj na iných miestach medzi panelákmi, no tie ustúpili parkoviskám alebo ten terén ostal zanedbaný, neudržiavaný. Nie je to už také, ako si to pamätáme z „bicyklovačiek“ my. Tiež som sa učil bicyklovať medzi panelákmi. Oteplenie a jar súvisí aj s kúpou detských bicyklov, s dôverou v pomocné kolieska a s radosťou rodičov, že môžu svoje deti učiť, ako šliapnuť do pedálov.
Aj to obnáša život v obytnej zóne a vlastne aj na každom sídlisku. Sídlisko nie je pretekárska dráha a keď je niekde značka „Obytná zóna“, tak to znamená, že sa tam na ceste môžu hrať deti. Po celej šírke vozovky. A nie aby im nejaký idiot nadával alebo trúbil. Samozrejme, že sa autám musia deti ustúpiť. No obytná zóna má svoje pravidlá. Aj kvôli bezpečnosti detí. To platí aj pre tých, ktorí si môžu dovoliť silné drahé autá, lebo tatko podniká a myslia si, že každý sa z toho auta poserie, keď prídu na nejaké sídlisko turovať a jazdiť ako blázni. V obytnej zóne platí, že chodci môžu používať nielen chodník, ale aj CELÚ ŠÍRKU VOZOVKY, pričom chodci majú vždy prednosť pred motorovým vozidlom. Ak je to nevyhnutné, vodič je povinný vozidlo zastaviť. Na celej šírke vozovky môžu osoby taktiež tlačiť kočiar, deti sa tam môžu hrať a vôbec – môžu sa tam pohybovať. Samozrejme, že zároveň platí, že chodci sú povinní umožniť vozidlám jazdu. A rodičia by to mali deťom vysvetliť. Že auto alebo motorka sa musí nechať prejsť. Vodiči však musia dodržiavať max rýchlosť 20 km/h a zvýšiť ohľaduplnosť voči chodcom. Nesmú ich ohroziť, čo platí aj pre sídliskových pretekárov, taxikárov, donáškarov či kuriérov, ktorí si asi myslia, že majú nejakú výnimku a môžu sa preháňať medzi panelákmi rýchlejšie, jazdiť po chodníkoch, blokovať prejazdy, výjazdy, prechody, križovatky a stáť na tráve. Taktiež to platí pre paničky, ktoré si myslia, že žena má automaticky prednosť aj pri jazde už len kvôli tomu, že je žena a až potom sú dôležité dopravné predpisy, značky alebo pokyny policajta. Kvôli týmto pravidlám teda nechápem, ako sa môžu na križovatke v obytnej zóne zraziť dve autá, keď je tam maximálna povolená rýchlosť 20 km/h? Dokonca aj poniektorí moji známi, ktorých som sa pýtal, či vedia, aká je max rýchlosť v obytnej zóne, tak povedali že 40 km/h. To isté policajtom povedal vodič, ktorý pri základnej škole zrazil dieťa – „veď som šiel iba štyridsať“. A prečo sa nedajú retardéry aspoň tam, kde je škola, keď už tam pár nehôd bolo? Pretože údajne by z toho bol hluk. Hluk??? Nerozumiem. Taktiež nerozumiem, ako niekto môže zraziť v obytnej zóne dieťa, keď je tam povolená dvadsiatka a vodiči majú byť ostražití.
Ako niekto môže brať na ľahkú váhu aj to, že parkuje na križovatke, v zákrute, vo výjazde, pred únikovým vchodom či bezbariérovým prístupom alebo na chodníku? Ale keby sa niečo stalo, tak sa na mnohé miesta nedostane ani záchranka, ani hasiči. Ale až keď sa niečo zlé stane, až potom chce byť zrazu každý dobrý, pozorný, milý, slušný. Až keď je neskoro. To si fakt myslíte, že vo vašej ulici a vo vašom paneláku sa nemôže nič stať a nikto tam nebude potrebovať pomoc? Alebo že je nejaká frajerina zaparkovať schválne bezohľadne? Na chodníku? Že je frajerina prefrčať medzi paneláky čo to dá, veď predsa som dobrý šofér a mám dobré reflexy a brzdy?