Nedávno sa hlasovalo napríklad za ihrisko na sídlisko, alebo aj za škôlku v našom meste. Bola by to pekná výhra, keďže sú tam aj autistické deti. Nebolo by pekné gesto od vedenia mesta, predstúpiť pred športovým zápasom a prehovoriť k tomu množstvu ľudí – „Ták, a teraz si vyberte mobily a poďme spoločne všetci prítomní podporiť dobrú vec. Chýba nám iba pár hlasov, aby sme vyhrali.“ Ale nie, tu sa o pomoci a ušľachtilosti hlavne iba rozpráva. Zabávať sa, sťažovať sa, nezapojiť sa, nepodporiť, nepomôcť. A pritom to stojí iba pár sekúnd času. Kým stojíte vo fronte, kým sedíte na záchode, kým čakáte na koniec prestávky… . Jedno kliknutie. Nechápem, fakt. Ušla nám ďalšia príležitosť. A že ich už bolo. Škoda, že sa nevieme v meste spojiť pre dobrú vec aspoň v takom množstve, v akom množstve sa chodíme zabávať. Ale áno, je to každého dobrovoľné rozhodnutie. Len je to smutné. Veľmi.
_________
Je smutné, ako ľudia dokážu ponakladať, vysmiať sa a vynadať do narkomanov niekomu, kto má Tourettov syndróm. Takým ľuďom by som toto ochorenie prial aspoň na jeden deň.
____________
Chcieť zmeny k lepšiemu? Treba začať od seba. Ide okolo debil, čumí, hodí na zem špak, nevie že najprv sa z budovy vychádza, potom sa vchádza, nevie podržať dvere, pomôcť dôchodkyni pozbierať rozsypaný nákup z pretrhnutej tašky, neisť partia po celej šírke chodníka ako keby chceli s oprotiidúcim hrať kráľu kráľu daj vojačka. Rodičia pozerajú, ako ich decko vytrháva kvety z kvetináčov a záhonov, šliape po práci niekoho iného, žerú a padá im to po zemi, nechajú to tak, nespláchnu po sebe záchod… . Chceme zmeny? Treba začať od seba maličkosťami, ktoré by mali byť samozrejmosťou. A nie iba dookola bečať že platíte dane.
___________
A tí večne nespokojní hundroší „To len na Slovensku je možné, skurvené Slovensko všade inde je lepšie atď… .“ Zaujímalo by ma, či majú prejdené aspoň pol sveta, aby to mali s čím porovnať. Alebo si iba povyberajú to svoje. Čo všetko je inde lepšie ako u nás, pritom množstvo vecí je lepších u nás. Alebo máte pochybnosti, že tu nemáme dobrých ľudí, šikovných remeselníkov či tie najkrajšie ženy? Máte poniektorí pocit, že sa tu nikto o nič nesnaží? Alebo snaží, ale napľujete mu do tváre tým, že sa pozeráte inde, nevšímate si, beriete to ako samozrejmosť? Netreba len brať, nastavovať ruky, očakávať. Naučte sa aj dávať.
__________
Skutočný milovník prírody nikdy nevylezie autom, motorkou, štvorkolkou či obytným vanom na lúku do národného parku, kde sú navyše aj tabule so zákazom vjazdu, aby si tam porobil ťuťuli-muťuli fotky pre svojich sledovateľov. Kvôli lajkom. Hlavne že sa toho toľko narozpráva o ochrane životného prostredia a prírody. No neuvedomujeme si to. Iba rozprávame.
______________
Je vrcholne odporné, keď niekto zo seba chce robiť spravodajcu, no jediné čo dokáže, je kradnúť cudzie reportáže, články, vyjadrenia a maximálne ich tak preštylizovať cez AI. To máte ale tak, niekto si dá námahu niečo zisťovať o konkrétnom prípade, robiť na tom, a niekto to len skopíruje a očakáva čítanosť. Už len čakám, kedy poniektorí naši „spravodajcovia“ začnú na svojich stránkach rozoberať aj kauzu Puff Daddy, len aby im stúpla čítanosť a sledovanosť. Všade sa prikmotriť, odpozerať, preberať, no nevymyslieť nič. Prilepiť sa tam, kde je to výhodné, vyberať si ťuťuli-muťuli témy, liezť vyvoleným do riti. Žobrať o sledovanosť, ideálne aby ste klikali aj na reklamy. Aby tiekli nejaké peniaze. Čo na tom, že netvorím vlastný obsah, iba vykrádam niekoho iného. Prácu niekoho iného, témy niekoho iného, snahu niekoho iného, aktivity a nápady niekoho iného. Napokon, vždy im to niekto zožerie a uverí.
___________
Objaví sa nejaká informácia o nezvestnej osobe a ešte aj tam pribudne kopa smajlíkov a blbých komentárov, hlavne keď človek na tej fotografii nie je príliš sympatický. No neviete, či včera niekomu nezachránil život, aké tvorí hodnoty, čomu sa venuje, či nie je láskavý otec, syn, brat, manžel… a teda môže vyzerať ako chce. Nie každý môže alebo chce vyzerať ako zo šablóny dnešnej definície krásy.
_____________
Sranda, keď spotení polonahí chlapi, na ktorých zaúčinkovali steroidy, rozprávajú o zdraví, strave, cvičení, výžive, disciplíne a že treba makať prirodzene a bez chémie, farbív, konzervantov. A že netreba nakupovať v supermarketoch ale od farmárov. Ktorý farmár pestuje na záhrade tabletky, prášky, ihly?
Najprv ukáž zoznam všetkého, čo do seba okrem stravy dávaš, krvné a pečeňové testy, potom hovor o zdraví, výžive, potravinárskej výrobe… .
(Promenádovať sa po obchode a komentovať potraviny a výrobu. Postreky, pesticídy, konzervanty, farbivá? Chémia? A čo je v tých tvojich tabletkách, práškoch, ampulkách?)
____________
Nedávno bolo v správach, že havarovalo auto s Ukrajincami. A nedalo sa nevšimnúť si aj priblbé komentáre „uvedomelých slovenských vlastencov“, že je to málo. Že to mal byť autobus, vlak alebo lietadlo. Že ich tu nikto nechce a robiť si z nešťastia srandu. Treba si ale pozrieť na mnohých Slovákov, ako si počínajú v zahraničí. Koľkí sú tam dobrovoľne bezdomovcami, koľkí utekajú pred zákonom, alimentmi, povinnosťami, rodinou. Koľkí po zahraničí kradli, vraždili, prepadávali, znásilňovali. Koľko dievčat tam robí kurvy a koľko chlapov díluje. Ako vystrájajú na ubytovniach, krčmách a po vonku prechlastaní alebo prefetovaní blbci na zahraničných turnusoch. Ale tu sa budeme tváriť, ako nám patrí zem a ako majú všetci ísť domov. Tu aj keby suseda potrhaná a skrvavená búchala na vedľajšej dvere, aby jej niekto pomohol, tak jej neotvoria. Aj takíto sme.
_________
Postrehol som príspevok ktorý sa šíri internetom. Niekto odfotil v kostole potetovanú ženu. A tie komentáre k tomu… Pre mnohých to bolo pohoršujúce a nevhodné, pretože vraj chodenie do kostola a samotná viera je o skromnosti, o úcte, správnom obliekaní. O tom, ako sa do kostola vyštafírujete. Nie je asi dôležité to, čo človek prežíva a čo ho do toho kostola priviedlo. Sklamanie, bolesť, životná tragédia, smrteľná choroba… .
A teraz si predstavte, že by do toho hi-tech ultramoderného kostola s modernými uvedomelými kresťanmi vošiel Ježiš Kristus. Bosý, zarastený, neučesaný, bez šperkov, mobilu, sociálnych sietí, deodorantu. Tiež by boli pohoršení? Všetci tí samozvaní hovorcovia viery, ktorí si privlastnili aj boha, aj samotné náboženstvo. No podstata akosi ušla. A čo si myslíte, že by povedal Boh alebo Ježiš tej potetovanej žene v tielku, ktorá s bolestným výrazom tváre prišla do kostola? Myslíte si, že by ju vyhnal? Alebo odsúdil? Nie je náhodou viera o láskavosti? Pre mnohých je totiž chodenie od kostola iba módny doplnok – prezentácia novej frizúry, kabelky, kabátu, obleku, topánok… . A v srdci je prázdno. Na krku vyleštený zlatý klenot, v hrudi temná hmota. A je fakt nehoráznosť, keď si nejaký bežný smrteľník dovolí určovať, kto do kostola smie a kto nie a deliť ľudí na dobrých alebo zlých podľa toho, ako vyzerajú.
A bolo to v čase pred Vianocami, pre mnohých sú to sviatky radosti, pokoja, odpustenia, zamyslenia, láskavosti, ohľaduplnosti. No pre poniektorých je to sviatok falošnosti, zlomyseľnosti, pretvárky a pocitu, že za drahý dar sa dá kúpiť láska, porozumenie, odpustenie, čas s rodinou.