Možno ste sa s tým stretli tiež. Sedíte v čakárni a počúvate hundranie, že je tam niekto dlho, že je veľa ľudí, že sa niekto asi vykecáva… . Poniektorí ľudia by asi chceli ospravedlnenie od ordinácie za to, že tam nie sú jediní. Že k lekárovi chodia aj iní ľudia.
A keďže každý má nejaké iné zdravotné problémy – niekto menej vážne, niekto vážnejšie, tak od toho závisí aj dĺžka vyšetrenia. Niekto ide na krv a urobí sa mu zle, niekto potrebuje viacero odborných vyšetrení, niekto sa potrebuje poradiť. Čo tak si uvedomiť, že tu nie sme sami. Ani v nemocniciach, ani v čakárňach, ani na zástavkach a staniciach, ani v obchodoch, ani na jarmokoch, ani na športoviskách, ani v kine, ani v divadle, ani na iných kultúrno-spoločenských podujatiach, ani na cestách a križovatkách.
Čo tak si do tej čakárne vziať knihu, alebo niečo pohrať na mobile, alebo zavrieť oči a zamyslieť sa nad sebou, nad životom, nad minulosťou a budúcnosťou?
Myslite na to, že nikdy neviete, aký stav má človek, ktorý ide do ordinácie pred vami a aj keď ste objednaní na nejaký konkrétny čas a nebodaj už čakáte 5 – 10 minút dlhšie a nevzali vás, tak že to nie je katastrofa. Určite to má svoj dôvod.