Neviem, ako je to s tlačou, novinami a časopismi teraz. Či sú stále tak obľúbené, ako boli kedysi, keď neboli farebné displeje a internet na každom rohu. My sme časopismi žili. Časopismi, plagátmi a životmi našich idolov, o ktorých sa tam pravidelne písalo. Z časopisov sme sa dozvedali o nových pesničkách, o nových interprétoch, o nových albumoch či filmoch. Viac ako z televízora.
Už na základnej škole deti odoberali Ohník, Zorničku, Včielku, alebo im rodičia kupovali napríklad Macka Pusíka (a je fajn vidieť, že mnohé z vymenovaného stále vychádza) Neskôr to bol Fifík, Kamarát, Maxi Super, Popcorn, rôzne komixy alebo moje obľúbené Bravo. Miloval som ten časopis a každý druhý týždeň som si šiel do búdky pre nové číslo. Tí šikovnejší si radi kupovali ABC, kde boli okrem iného aj vystrihovačky. Obdivoval som, keď to niekto dokázal vystrihnúť a poskladať z papiera formulu, tank, budovu, robota … .
Na mnoho časopisov si nespomeniem, no bolo ich veľa. Detské, hudobné, filmové, vedecké, tematické, o móde …. . A samozrejme porno 
To sme ako chlapci čakali na zber papiera a potom sme liezli do kontajnerov pri škole a hrabali sme sa v papieri, či tam nevylovíme nejaké to OKM alebo aspoň Tabu Vždy sa niečo našlo.
Na tú dobu bolo práve spomínané Bravo jednou z možností, ako sa mladí ľudia dostali k téme sexuality, aj keď možno trochu nevhodným spôsobom. Ale čo je zakázané, to láka najviac.
Dnes si informácie a správy o svete nájdeme na displeji. Časopisy však mali a majú svoje čaro. Nedá sa tam hádať a písať komentáre
Novinové stánky, PNS-ky boli kedysi po televízii a rozhlase jediným zdrojom informácií, kým ich nezatienil internet, kde sa na jednom mieste dá nájsť všetko. Nie zvlášť časopis o hudbe, zvlášť o umení, zvlášť o rybárstve, zvlášť o móde, technike, športe…, tiež to bola spolu s teletextom jediná možnosť inzercie či zoznamky. Ale malo svoje kúzlo, pravidelne si do stánku prísť pre ďalšie číslo obľúbeného časopisu. Určite každý z vás nejaký mal. A zbierali sme tiež plagáty svojich obľúbencov a vymieňali si ich medzi sebou. Ale samozrejme obľúbené boli a asi vždy aj ostanú krížovky do vlaku, alebo domov na záchod. To funguje dodnes
Aj mnohé časopisy sa dodnes predávajú.
Okrem časopisov som si chodil kupovať kartičky hokejistov, rôzne samolepky, či v malých sáčkoch poštové známky a zakladal som si ich do albumov. Možno ich poniektorí ešte máte doma, založené na polici medzi knihami.
Mnohé novinové stánky sú už nefunkčné. Pokrok a digitalizácia informácií všetko pohltí, tak ako mobily nahradili telefónne búdky a pevné linky, zlaté stránky/papierové telefónne zoznamy ustúpili kontaktom na displeji a vyhľadávaniu na internete. Pamätám si ešte, ako sme z telefónnych búdok volali na rôzne súťaže, zo srandy na políciu, alebo linku dôvery, s nejakým vymysleným príbehom.
Keď sme sa dostali k svojim prvým paušálom, občas sme si s kamarátom kúpil Avízo a vyvolávali zo srandy na eskortné služby: „Dobrý deň, pri telefóne XY, vykupujem autá značky Ford a rád by som sa opýtal, aký ročník je ten escort.“ Niektoré ženy to brali zo srandy a bol to zaujímavý rozhovor. A niektoré nie Vtedy sme si tieto rozhovory nahrávali. Škoda že už tie nahrávky nemám.
Mali ste, alebo máte ešte svoj obľúbený časopis, ktorý si pravidelne kupujete v tlačenej podobe? Alebo tiež už všetko sledujete na internete?