Šiel som s Marcinom do obchodu. Bolo mi divné, že niekoľkokrát krúžil autom okolo budovy a keď sme konečne zaparkovali, tak ešte trikrát obehol obchod, kým zastal pred vchodom. Vraj obchod je od slova obchádzať a on ako poverčivý človek musel obchod trikrát obísť.
Radšej som mlčal.
Pri dverách na fotobunku sa začal priblblo usmievať, kým nepochopil že to nie je foťák. Vošli sme dnu.
Keď zbadal v pulte párky, rozbehol sa preč s tým, že sú veľmi nezdravé. Vraj keď ješ párky na parkovisku pri parku v zaparkovanom aute, môžeš dostať Parkinsona. Zastavil sa až pri chlaďákoch. Keď som ho dobehol, našiel som ho s priloženými ústami na otvorenej fľaši s utopencami. Vraj sa im snaží dať umelé dýchanie. Na rožky ani nepozrel, pretože vraj nemá rád čertov. Čerti sú zlí a vraj mu dosť rástli rohy aj pri bývalej frajerke. Keď som sa ho opýtal, či nechce buchty, tak povedal, že je to dobrý nápad a začal päsťou mlátiť do regálu. Buch ja a teraz buch ty! Pri pečive sa ešte pokúšal vyrážkovému chlebu vytlačiť jebáky, až kým ho pekár neposlal preč.
V drogérii sa pýtal predavačky, či sa dá z vajíčkového šampónu urobiť omeleta, pri nápojoch zase, či sa dá vaječný likér použiť do trojobalu. Pri zavináčoch sa snažil písať maily a keď som ho videl naložiť do košíka 10 konzerv, tak som sa proste musel opýtať, načo toľko. Vraj by chcel študovať na konzervatóriu a nejak začať treba. Preto do košíka vhodil aj bujón, vraj aby mal bujnú fantáziu, pretože to umelci musia mať. Ale slepačí bujón vraj nie, pretože by ho z neho mohlo chytiť slepé črevo a musel by ísť k očnému. Pridal aj vtip o tom, že keď hlúpej žene pokrájajú mozog na menšie kúsky, dá sa použiť do kuracieho vývaru ako bujón.
Pri sladkostiach však začal Marcin nadávať: „Svine skurvené, to je jaké zverstvo? Toto dokáže len človek. Sviňa.“ Musel som mu vysvetliť, že Kočičí jazýčky v skutočnosti nie sú z mačky aj keď je na obale, ale že ide o cukrovinku. Upokojil sa a pokračoval v nákupe. V tom si zrazu kýchol a z ucha mu vypadla tyčinka Rumba. Sklamane však povedal, že žiadnu rumbu hrať nepočuje.
Do košíka priložil ešte pleťové mlieko do kávy a vlasové hnojivo na záhony. Keď chytil do roztrasenej ruky obal s 10 kusmi vajec, trocha sa obával, aby naňho z toho obalu nevykuklo 5 párov semenníkov v chlpatých mieškoch.
Zrazu sa zarazil a premýšlal. Pri šumienkach mu totiž úplne vyšumelo z hlavy, čo mu ešte treba kúpiť.
Keď vzal fľašu s nápisom OLEJ a začal olievať ľudí okolo, pochopil som, že je zle. A to tam ten olej nie je napísaný s výkričníkom. Ťahal som ho po šmykľavej podlahe k samoobslužným pokladniam.
Keď sa ozvalo to známe „Priložte kartu clubcard“, tak sa urazil s tým, že on nemá žiadnu kartu Glupkart, lebo predsa nie je žiadny gluptak.
Nasratý, no s plnými taškami odchádzal preč a ľutoval, že sa nedá od nervov buchnúť s dverami na fotobunku. Tašku však držal za spodok, pretože sa bál, aby si na uškách nezašpinil ruky od ušného mazu.
A aké to bolo s Marcinom na dovolenke pri mori?