Chlap to taktiež potrebuje.
Môcť sa uvoľniť z pózy nebojácneho, silného, drsňáka, osloboditeľa a nebáť sa priznať aj bolesť, slabosť, únavu, trápenie, citlivosť, slzy. Nemusieť sa premáhať, keď ho dojme film, koncert, kniha a nezadržiavať slzy len preto, lebo vraj chlapovi nepristane citlivosť. Nebyť odmeraný, drzý, chválenkársky, vystatovačný, namakaný, lebo to od neho vyžaduje jeho partia, ale môcť rozprávať aj o láske, vyznať svoje city a recitovať básne bez toho, aby sa mu smiali. Môcť rozprávať o tom, čo ho mrzí a trápi a bez pocitu trápnosti priznať svoj obdiv k umeniu, literatúre, móde, vareniu, kvetom a krasokorčuľovaniu bez toho, aby ho obviňovali z opačnej orientácie, alebo zženštilosti
Tiež si praje, aby na ňom niekomu záležalo a dal mu to najavo. Že za niečo stojí. Že sa s nim počíta.
Taktiež by chcel niekoho, kto by sa oňho bál, opýtal sa ho, či je v pohode, či ho niečo netrápi.
Tiež chce byť prekvapený, dostať pozornosť, darček, pozvanie. Nebyť len tým, od koho sa očakáva a neustále sa snažiť o ženskú priazeň, pretože tak by to vraj malo byť.
Tiež sa po prebudení poteší správe na dobré ráno, alebo večer želaniu pekných snov.
Áno, aj chlap chce nehu, byť pohladený, objatý, dôležitý a dostať vyznanie od milujúcej osoby.
Nikto nie je taký superhrdina, aby občas neplakal aspoň doma, kde ho nikto nevidí a nikdy si nepozrel romantický film, neprečítal báseň, neprivoňal ku kvetu, nezašil roztrhnuté oblečenie, nevypral ponožky, neuvaril večeru a nedal si tabletku proti bolesti.
Aj chlap musí byť len človek.