/Toto je pohľad z druhej strany a netýka sa tých, ktorí robia tomuto povolaniu hanbu/
Čašník nie je podradné povolanie a taktiež ho musí niekto robiť. Mnohí ľudia totiž majú radi, keď si môžu sadnúť k stolu, či už sami, v spoločnosti, alebo ak organizujú oslavy a chcú si odpočinúť, uvoľniť sa, stolovať, nechať sa obslúžiť. Poniektorí ale nemyslia na to, že čašník je tiež iba človek. Omylný a so svojimi problémami a náladami. Nie je to totiž naprogramovaný stroj bez emócií. Cíti radosť, ale aj bolesť, smútok, strach, zlosť, únavu a dotýkajú sa ho nadávky, posmešky a urážky. A je jedno, aké zariadenie to je. Či hotel, luxusná reštaurácia, bar, krčma. Či má na rukách biele rukavičky, oblek a motýlika, alebo tričko a zásteru. Či roznáša drahé jedlá a miešané drinky, alebo behá pomedzi stoly s krígľami v rukách. Je to človek.
Čašník nemôže za to, že vám niečo nevyšlo a bláznite z vlastných životov. Že ste sa rozišli s partnerom, niekto vás podviedol alebo oklamal, že ste v niečom zlyhali, pohádali sa, že vás vyhodili z práce, nevyšiel vám obchod, zle ste sa vysrali alebo vám žena nedopriala sex.
Čašník nie je mašina, do ktorej vložíte žetón a zadáte tlačidlom objednávku, bez nutnosti pozdravu a zdvorilosti.
Čašník prijíma objednávky, ale je to tiež iba človek, ktorý nechodí do práce kvôli vám a vašim náladám, ale aby uživil seba, svoju rodinu, mal na nájom, splátky a koníčky.
Čašník roznáša jedlo a nápoje, ale nie je to sluha.
Čašník prijíma sťažnosti, ale nie je to hromozvod.
Čašník sa s vami rozpráva, ale nie je to váš kamarát od piva počas bujarej noci, ktorému môžete nadávať a čašníčka nie je terč sexistických poznámok a plieskaní po zadku, aby ste urobili dojem na prísediacich arogantných, pripitých kamarátov.
Čašník nie je džin z Aladinovej lampy, ktorý vám úslužne splní každé prianie a rozmar. Nie je to pes, ktorému hádžete aport a to, že z neho často robí jeho nadriadený alebo šéf handru neznamená, že si nezaslúži úctu od zákazníkov.
Čašník je niekto, koho sa kolegovia alebo nadriadený personál častokrát nezastanú pred šéfom, pretože sa sami boja o prácu. A šéf sa ho nezastane pred zákazníkmi, pretože mu je prednejší imidž podniku, chamtivosť, lakomstvo a udržanie si tváre svine; a človek, ktorého zamestnáva a stojí na ňom chod prevádzky je preňho na poslednom mieste ako niekto, kto je nahraditeľný. Ale česť výnimkám.
/opäť poznámka autora pre „chytrých diskuterov“ – NETÝKA SA TO TÝCH, KTORÍ ROBIA TOMUTO POVOLANIU ÚMYSELNE HANBU A SÚ LENIVÍ, NEOCHOTNÍ A OKRÁDAJÚ ZÁKAZNÍKOV/