Poniektorým mestským poslancom vadí, že ich ľudia kritizujú. Ale s tým mali počítať, keď pôjdu do politiky, pretože tam majú byť pre ľudí. Ľudia ich zvolili, tak majú právo sa ich pýtať, žiadať vysvetlenia, kritizovať, ale samozrejme aj pochváliť.
„Občan nechce od kompetentných vedieť, čo všetko sa nedá. Chce vidieť snahu a splnené sľuby, čo všetko sa dá. „
Poslanci majú mať nejakú zodpovednosť voči občanom, od ktorých žiadali hlasy a pred voľbami kadečo sľubovali. A keď robia prešľapy, spolčujú sa v pochybných projektoch, priživujú sa na cudzích nápadoch a akciách, alebo keď drogujú a šoférujú s alkoholom v krvi, tak majú prevziať zodpovednosť a nie sa vykrúcať.
Poniektorí berú túto kritiku osobne, pritom nikto verejne nerozoberá ich osobné životy. Kto je aký otec, syn, brat, partner, kamarát, sused … . Rozoberajú sa ich pracovné aktivity a ich prínos pre mesto. Alebo ako mestu a ľuďom svojimi aktivitami škodia.
Keby sa malo začať vyťahovať súkromie, tak by to bola iná káva. Koľko by sa toho nahromadilo o alkohole, tráve, pervitíne, prostitútkach, podrazoch, vydieraniach, vyhrážaniach, nevere a kto sa s kým spolčuje.
Ale všetko je to o politike, tak to musia znášať. Že ľudia nebudú so všetkým slepo súhlasiť a nebudú držať huby. Pretože aj o tom je politika – aj o kritike, aj o otázkach, aj o zodpovednosti, aj o satire.
Dobrovoľne sa rozhodli do nej vstúpiť, tak to musia prijať.